pondelok, 11. februára 2013

Priprav sa na čudný svet, synček môj!

Milý Adamko, prišiel si na svet šestnásteho januára do bielej zasneženej Bratislavy. V to prekrásne mrazivé slnečné poludnie som vďaka Tebe zistil, čo je to tá najkrajšia vec, akú človek v živote môže zažiť. Spolu s Tvojou maminou sme veľmi šťastní, že si zdravý a že sa Ti zatiaľ na svete ako-tak páči. Teda, ak takto možno chápať Tvoje prvé nesmelé úsmevy a občasný blažený výraz v tvári. Viem, synček môj, že mi ešte nerozumieš, ale chcel by som Ti aspoň naznačiť, do akého sveta si prišiel a čo Ťa v ňom čaká.

Nebudem Ti nič nahovárať, sám časom zistíš, že svet, do ktorého si zavítal, je plný paradoxov. Priprav sa v prvom rade na ten najväčší paradox, ktorý Ti vyrazí dych, len čo objavíš niečo, čomu sa hovorí empatia a Tebe začne záležať nielen na svojich vlastných potrebách, ale aj na potrebách ostatných živých tvorov: na svete umierajú od hladu milióny ľudí, a to aj napriek tomu, že na tomto svete je dosť jedla na ich nasýtenie a dosť bohatstva na to, aby každý človek žil viac-menej dôstojný život. Logicky sa budeš pýtať, prečo je to tak? No označia Ťa za rebela, ktorý kladie nepohodlné otázky, rúha sa a spochybňuje systém.


Ak vo svojich kacírskych otázkach budeš pokračovať a nebodaj budeš chcieť tento nespravodlivý systém meniť, ociachujú Ťa najrôznejšími nálepkami, od boľševika, cez komunistu, extrémistu až po anarchistu. Nejde o to, či budeš doslova zoon politikon alebo len priemerne angažovaný občan. Celkom postačí, ak budeš empatický, morálny človek. Už ako taký budeš pre tento systém potenciálnou hrozbou. A on Ti to dá pocítiť.


Jedného dňa Ti Tvoji kamaráti, Tvoji kolegovia či Tvoji nadriadení naznačia, že ak nechceš mať v živote zbytočné problémy, jednoducho sa zmier s tým, že svet je zlý, že takto to jednoducho funguje a že inak to nebude. Budú Ti hovoriť, aby si zahodil svoje svedomie a prestal sa zaujímať o veci, ktoré sám nedokážeš zmeniť. Budú Ti hovoriť, aby si bol nad vecou, aby si bol bezohľadný a ľahostajný, a aby si myslel na seba a na svoju kariéru.


Všade okolo budeš počuť, že je správne a prirodzené, ak podporuješ systém, v ktorom hŕstka ľudí vlastní viac bohatstva, než by dokázala zmysluplne zužitkovať za stovky rokov, zatiaľ čo väčšina ľudí na planéte žije v strašlivých, nedôstojných podmienkach a mnohé deti, ktoré sa tak ako Ty narodili do tohto sveta, čoskoro umrú od hladu iba preto, že vo svete je toľko nerovnosti, cynizmu a ľahostajnosti.


Ja Ti nikdy nepoviem, aby si prestal snívať a zmieril sa s nespravodlivosťou. Ale bude iba na Tebe, Adamko, akou cestou sa vydáš – či sa zmieriš so zlom, zapadneš a budeš „in“ alebo nikdy neprestaneš plávať proti prúdu a neostaneš po celý život, tak ako mnohí ľudia, iba nesvojprávnym malým dieťatkom, ktoré nedokáže vyjadriť svoj kritický postoj a poslušne pomáha udržiavať systém, ktorý je dočista šialený.


To, že v modernom svete existuje absurdná nerovnosť, chudoba, a že ľudia umierajú od mučivého hladu a totálneho vyčerpania, to všetko je, žiaľ, iba jeden z paradoxov, na ktoré čoskoro naďabíš. Veľmi rýchlo zistíš, že svet ich ponúka oveľa viac. Zistíš, že ľudia samovražedne ničia planétu a devastujú prírodu len pre krátkodobé zisky veľmocí a korporácií. Pochopíš, že na svete ľudia umierajú nielen v dôsledku neznesiteľnej chudoby a nedostatku zdravotnej starostlivosti, ale aj kvôli nezmyselným vojnám a banálnym politickým sporom. Zistíš, že ľudia, ktorí sú iní a vyčnievajú z radu, sú nenávidení a prenasledovaní; že im stále nikto nevie zaručiť rovnosť a uznanie. Nikomu neubližujú, no ich ľudské práva sú im aj tak upierané. Neuveríš, previnili sa len svojou inakosťou: niečím, čím jeden múdry filozof dokonca definoval človeka, keď napísal, že vlastne každý človek je výnimkou.


Narazíš na šovinistických psychopatov, ktorí nenávidia iných ľudí iba preto, že sa narodili s inou farbou pokožky alebo patria k náboženskej či etnickej menšine. Stretneš bezcitných bláznov, ktorí sa budú vyvyšovať nad svoje okolie, aby kompenzovali svoje komplexy menejcennosti a čo viac, najčastejšie ich stretneš na riadiacich pozíciách. Zažiješ homofóbnych úbožiakov, ktorí budú ponižovať ľudí okolo seba: či už kvôli opačným názorom, inému genderu, mocenskej prevahe, sexuálnej orientácii, či jednoducho preto, že môžu. Natrafíš na najrôznejších manipulátorov, ktorí budú otroctvo vydávať za slobodu, vojnu za mier, elitárstvo za demokraciu.


Áno, budeš svedkom mnohých vecí, ktoré sa nedajú rozumne vysvetliť – či už rôznych dogiem, predsudkov, diskriminácie, rasizmu alebo náboženského fanatizmu. A to najťažšie, čo budeš musieť dokázať, je udržať si napriek tomu všetkému vieru v ľudí, vieru v dobro, vieru v ľudskosť. Pretože ak sa Ti toto nepodarí, skončíš ako všetci tí neduživí, povýšeneckí a bigotní konzervatívci, ktorí sú po celý svoj smutný život uväznení vo svojich bezútešných predsudkoch a boja sa aj vlastného tieňa.


Našťastie, stretneš aj mnohých ľudí, ktorí Ti ukážu, že vo svete existuje príliš veľa dobrého, príliš veľa nádeje a príliš veľa lásky na to, aby sme uverili rôznym domýšľavým ideológom, ktorí dnešný systém označujú za prejav ľudskej prirodzenosti. Nie, ľudia nie sú zlí. Pochopíš, že zlý je predovšetkým systém, ktorý ľudí núti správať sa chamtivo, povrchne, sebecky, konzumentsky a agresívne. Ale pozor: ak raz na toto prídeš, priprav sa na to isté, pred čím som Ťa už varoval. Označia Ťa za vyvrheľa, rojka, exota a radikála. Budú robiť všetko pre to, aby Ťa znemožnili. Pretože tento systém vyhovuje tým, čo ťahajú za nitky. Len pokým všetci ostatní poslúchajú, bábkari sa nemajú čoho báť.


Ver mi, Adamko, že by som veľmi chcel, aby si sa mohol narodiť do lepšieho sveta. Akého? Niekoľko dní predtým, než si sa nám narodil, som na jednej sociálnej sieti pri príležitosti Nového roku veľmi stručne napísal, aký svet si želám. Napísal som, že chcem, aby zo sveta konečne vymizla chudoba, nespravodlivosť, nechutná honba za ziskom, sociálny darvinizmus, prázdny konzumerizmus, mocenská manipulácia, agresívna netolerancia a všetky formy fašistického myslenia. Písal som, že si želám, aby si ľudia konečne boli vzájomne rovní, nielen na papieri, ale aj v realite. Písal som, že chcem, aby konečne zavládla sociálna rovnosť, rodová rovnosť, uznanie inakosti a všetkých menšinových práv, úcta k prírode a k jej právam. Áno, presne takýto svet by som Ti doprial.


Je veľa tých, ktorí si želajú to isté – lepší, spravodlivejší svet. Boli však aj takí, ktorí mi odpísali, že dúfajú, že moje priania sa nikdy nesplnia. Zrejme niekoho desí predstava rovnosti: bojí sa, že by prišiel o svoje privilégiá. Iní zasa uverili tomu, že rovnosť protirečí slobode a uviazli v mentálnej slepej uličke, podľa ktorej je chudobný vyhladovaný človek – áno, ťažko to len vysloviť – slobodný. Veru, ľudia sú rôzni a majú rôzne názory: vychádzajú z vlastných predsudkov, sociálnych pozícií, záujmov či skúseností. Na tom nie je nič zlé. Ale ja dúfam, že Ty, Adamko, budeš mať vieru – vieru v ľudí, vieru v lepší svet, vieru v skutočnú slobodu. A že dospeješ k poznaniu, že niekedy sa treba vedieť vzoprieť, ak bojuješ za správnu vec. Bude to však iba Tvoje rozhodnutie, aký život si vyberieš. Ja len dúfam, že nikdy neprestaneš snívať.


Keď sa na Teba dnes pozerám, na Tvoju krásnu nevinnú tváričku, nedokážem veriť, že ľudia sú zlí a že dnešný systém je to najlepšie, čo ľudský druh dokázal vymyslieť. Musel by som prestať veriť v ľudí, ak by som prijal túto odpudivú myšlienku. Musel by som prestať veriť v dobro, v humanitu, v lásku. A nakoniec by som musel prestať veriť v Teba. To nemôžem...


Čo dodať na záver? Milý Adamko, narodil si sa do čudného sveta, ale iného niet. Čaká Ťa život, ktorý nebude ľahký. Zažiješ v ňom dobro aj zlo, radosť aj smútok, pravdu aj pretvárku, lásku aj nenávisť. Jedného dňa sám uvidíš, ktorou cestou sa vydáš a kam Ťa život zaveje. Mne ostáva len veriť, že kým vyrastieš, svet sa bude meniť k lepšiemu, že bude spravodlivejší, tolerantnejší a slobodnejší. A ktovie, možno k tomu raz prispeješ aj Ty.


Vitaj do života, synček!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára