Ľavičiari, starajme sa o ľudí, nie do ľudí!

Niekedy ma prekvapuje, nakoľko si ľudia pletú ľavicovú politiku s konzervatívnym paternalizmom. Ľavicová politika vždy bola o rovnosti a solidarite, a preto robila všetko preto, aby ľuďom zabezpečila rovné šance či už v občianskej, politickej, ale najmä v sociálno-ekonomickej oblasti. Preto bojovala za sociálny štát, ekonomickú reguláciu a prerozdelenie bohatstva od majetných k chudobnejším. Týmito krokmi ľavica prospievala aj hodnote slobody, pretože ľuďom dávala zlepšovaním ich sociálnej situácie reálne nástroje na využívanie svojich formálnych práv. 

Priprav sa na čudný svet, synček môj!

Milý Adamko, prišiel si na svet šestnásteho januára do bielej zasneženej Bratislavy. V to prekrásne mrazivé slnečné poludnie som vďaka Tebe zistil, čo je to tá najkrajšia vec, akú človek v živote môže zažiť. Spolu s Tvojou maminou sme veľmi šťastní, že si zdravý a že sa Ti zatiaľ na svete ako-tak páči. Teda, ak takto možno chápať Tvoje prvé nesmelé úsmevy a občasný blažený výraz v tvári. Viem, synček môj, že mi ešte nerozumieš, ale chcel by som Ti aspoň naznačiť, do akého sveta si prišiel a čo Ťa v ňom čaká.

Interview zo SME: O Ficovi, daniach, družstvách, LGBT a komunistoch

Siedmeho decembra 2012 so mnou redaktori denníka SME urobili interview. Na druhý deň bolo uverejnené v SME pod titulkom "Fico je najlepší ľavičiar v Európe, tvrdí Ľuboš Blaha". V rozhovore odpovedám na otázky vo vzťahu k mojej podpore ekonomickej demokracie (výrobnej samosprávy), progresívneho zdaňovania (75% daň pre "Haščákov"), zrovnoprávnenia sexuálnych menšín (LGBT), ale aj vo vzťahu ku každodennej politike (Fico, Počiatek, Chávez, komunisti atď.). Väčšiu časť z tohto rozhovoru pripájam:

Registrované partnerstvá: kiež by to bolo také ľahké...

Portál www.jetotak.sk mi v novembri 2012 uverejnil článok na tému registrované partnerstvá: "Mnohí (zväčša mladí) ľavičiari sa oprávnene pýtajú, prečo SMER-SD nepodporil registrované partnerstvá. Ako viacerí správne dodávajú: veď ide v celej západnej Európe o typickú sociálnodemokratickú agendu! Áno, je to pravda. Ochrana ľudských práv, vrátane práv menšín, je jednou zo základných programových cieľov sociálnodemokratických strán. 

Nepoučiteľné ľudstvo (úvaha na počesť Erica Hobsbawma)

Nemecký filozof Friedrich Nietzsche kedysi hovoril o večnom návrate toho istého. Ako písal: „Večné presýpacie hodiny bytia sa stále znova obracajú – a ty s nimi, zrnko prachu!“ Jeho myšlienka má metafyzický charakter, no v rámci voľnej interpretácie sa pri nej možno odraziť aj pri sociálnej kritike. Ak sa zamyslíme nad (a)sociálnymi reformami, ktoré prináša súčasná doba, zisťujeme, že sa postupne vraciame k situácii, ktorá bola pre pracujúcich ľudí typická v začiatkoch kapitalizmu. Tento vývoj možno len veľmi ťažko nazvať pokrokom. Priblížme si v tejto súvislosti niektoré historické paradoxy, ktoré možno vnímať pri porovnaní 19. a 20.storočia. Je to spôsob, ako najľahšie pochopiť, že súčasné trendy nemožno len tak neproblematicky vnímať iba cez prizmu pokroku a spoločenského napredovania.

Polená štrajkujúcim (Pravda)

Piateho decembra 2012 mi denník Pravda uverejnil článok, v ktorom upozorňujem na čudný omyl poslanca KDH Radoslava Procházku. K tomuto článku výdatnou mierou prispel môj kamarát, ekonóm, ktorý nechcel byť menovaný. Článok vyšiel v Pravde v tomto znení: „Podpora pravicovej opozície štrajkujúcim učiteľom je pokrytecká. Na jednej strane využíva každú možnú príležitosť udrieť si do Smeru, no pod povrchom pohŕda právami a záujmami bežných ľudí stále rovnako, ako keď bola pri moci. Príkladom môže byť poslanec za KDH Radoslav Procházka, ktorý nedávno v blogovom príspevku pod rúškom podpory štrajku napadol najnovšiu novelu Zákonníka práce. Zavádzajúco a lživo.

Prečo mi nebude ľúto za rovnou daňou (HN)

Osemnásteho októbra 2012 mi Hospodárske noviny uverejnili článok o tom, prečo považujem rovnú daň za nešťastie pre Slovensko: „Nedávno som si v HN prečítal, že ľavičiari majú problém „hodiť“ na jednu A4 pár dôvodov v prospech progresívnej dane. Nie je to pravda. V jednej zo svojich politologických kníh (Späť k Marxovi?) som sa obhajobe progresívnych daní obšírne venoval. Vyberiem len tri základné argumenty.

Prejav v NR SR: Prečo Slovensko potrebuje sociálny štát?

Keď sa dnes bavíme o rušení rovnej dane, nejde o ekonomickú, účtovnícku otázku. V tom je omyl účtovníkov ako je pán Sulík a ďalší. Je tragédiou, že na Slovensku sa ťažké hodnotové otázky, ťažké morálne otázky prenechávajú na riešenie účtovníkom, „kalkulačkárom“ a je ešte horšie, že keď títo „kalkulačkári“ bez morálnej fantázie navyše majú pokazenú kalkulačku. Pokúsim sa zamerať na filozofickú, hodnotovú, morálnu rovinu, lebo práve o tom je otázka daňového nastavenia.

Gangsterskému kapitalizmu na Slovensku odzvonilo (Mám faktickú... 9)

Pán kolega Sulík (SaS), ja som zdesený z vášho prejavu. Najskôr tu obhajujete gangstrov, ktorí robia daňové úniky, potom tu vrieskate na ministra ako nejaký hulvát. Ako čo ste týmto chceli povedať? Jediné čo malo zmysel vo vašom prejave bolo to, k čomu ste sa priznali, že v roku 2002 až 2006 ste naozaj pripravili raj pre tých najbohatších. Ste tu vytvorili daňový systém, ktorý bol úplne ideálne šitý na biznismanov, ktorí na ňom brutálne zarobili.Na jednej strane ste znížili im dane – im, nie chudobným ľuďom, im ste znížili dane. Potom ste rozpredali štátny majetok, sprivatizovali. Potom ste vykuchali štát ďalšími spôsobmi ako napr. tým, že ste zredukovali ochranu práce a opäť uľahčili podmienky biznismanom.

Bye-bye, rovná daň! (Mám faktickúu... 8)

Ďakujem pekne, pani ministerka Zvolenská, za vašu odpoveď, ktorá ma potešila (otázka sa týkala opatrní voči rastúcej sociálnej nerovnosti v spoločnosti). Zároveň by som doplnil, že nerovnosť je navyše mimoriadne nespravodlivá, pretože spôsobuje sociálne poníženie mnohých ľudí. Je navyše nedemokratická, pretože dáva niektorým bohatších ľuďom viac priamej či nepriamej moci. Je neefektívna, pretože bráni mnohým talentovaným ľuďom, aby dostali vzdelanie a aby sa dokázali uplatniť na trhu práce. A je neefektívna aj z toho hľadiska, že zvýhodňuje niektoré subjekty na trhu. Potom sa ľahko hovorí mnohým kolegom z pravice, že nech robotník, alebo pracovník vyjednáva si nejaké pozície s podnikateľom, keď všetky tromfy v rukách má podnikateľ. Čiže nerovnosť je naozaj veľkou hrozbou pre demokraciu a pre spravodlivú spoločnosť.

Za sociálnejší Zákonník práce (Mám faktickú... 7)

Vážená pani podpredsedníčka (Jana Laššáková, SMER-SD – pozn. red.), ďakujem za precíznu analýzu a najmä tú komparáciu so štátmi Európskej únie, ktorá jasne ukazuje, že Slovensko sa touto zmenou konečne posúva od banánového, latinskoamerického, polootrokárskeho režimu k tomu, čo je typické pre Európsku úniu, pre Európu - k sociálnej ochrane a k rovnováhe.

O Pinochetovi, Bismarckovi a bielych slonoch (Mám faktickú... 6)

Pán kolega Štefanec, priznám sa, absolútne nerozumiem tomuto trápnemu divadielku, čo tu teraz stvárate vy a vaši kolegovia. Politicky je to absolútne nedôstojné. Keby ste tu boli do nohy celá opozícia a kričali a bojovali za sporiteľov, chápem. No je vás tu dvanásť. Dvanásti apoštoli neoliberalizmu. To zostalo z dnešnej opozície. Gratulujem vám. To je tak niečo trápne, páni kolegovia. Naozaj si neviete ani zariadiť to, aby ste tu boli do nohy, keď vám tak veľmi záleží na týchto veciach. Je to očividne váš záujem, vaša veľká obštrukcia, dookola štvrtý deň hovoriť tie isté pesničky, dookola tie isté pesničky (Výkriky v sále.). Páni kolegovia, je to nedôstojné, je to trápne, je to smiešne.

Boj o dôchodky (Mám faktickú ... 5)

Pán kolega Kaník, vaša dôchodková reforma, dnes už je to úplne jasné, bol jeden obludný neoliberálny experiment, ktorý dočista zlyhal. To bolo to sociálne inžinierstvo, o ktorom vy hovoríte. Sociálne inžinierstvo par excellence! Kde ho mali vo svete?! V Chile za Pinocheta, za fašistu. To je úžasné! V Argentíne za Menema. To už je len úžasný vzor! Pán kolega, tento neoliberálny experiment dočista zlyhal. Od počiatku bolo jasné, že tento experiment je maximálne nespravodlivý, pretože berie peniaze z prvého piliera - tam, kde sa mali rozdeľovať solidárne aj pre chudobných ľudí. A tým chudobným berie, aby dal do druhého piliera, kde si majú šetriť na svoje bohaté a lepšie dôchodky tí bohatí ľudia. No toto je už - vy ste hovorili slovo zlodej? - toto je zlodejina par excellence, pán kolega. Vy ste vykradli štát! To Gorila v porovnaním s týmto je len malinkým roztomilým zvieratkom.

Spor o liberalizmus a demokraciu (Mám faktickú... 4)

Ja som sa naozaj nechcel do tejto diskusie nejako zapájať, ale pán kolega Kuffa, váš prejav, poviem vám to úprimne, sa mi nepáčil. Nepáčil sa mi preto, že Slovensko je sekulárne zriadenie. Slovensko je sekulárna spoločnosť a ja naozaj vám rešpektujem to, že vy ste veriaci človek. Ja nie som veriaci človek, ja som ateista. Mám iný názor na tieto veci (predmetom diskusie bol návrh na liberalizáciu rozvodového konania, ak obaja manželia súhlasia s rozvodom – pozn. red.). A to je v poriadku. Ale vy sa snažíte vnucovať štátu vašu ideológiu a to sa mi zdá byť neadekvátne. Ja rešpektujem manželstvo, rešpektujem lásku. Vy tú diskusiu staviate do roviny, ako keby tí, ktorí boli za liberálnejšiu úpravu nerešpektovali manželstvo alebo lásku. Tu predsa nejde o lásku. Tu ide o to, či má byť láska pod štátnym dozorom. Kde sa to potom zastaví? Má byť aj reprodukcia pod štátnym dozorom? 

Bitka o Európu (Mám faktickú... 3)

Ďakujem pekne, pán podpredseda Európskej komisie (Maroš Šefčovič – pozn. red.), za váš príhovor a dovoľte, aby som silne ocenil najmä iniciatívu Európskej komisie, čo sa týka dane z finančných transakcií, takzvanej Tobinovej dane, ktorej cieľom je nielen prispieť ku konsolidácii, keďže, ako vieme, európske štáty naliali do finančného sektora za posledné roky veľmi veľa peňazí, ale zároveň cieľom je odradiť špekulatívny kapitál a finančných predátorov, ktorí vlastne stáli za krízou a stoja za tým, v akej finančnej situácii sa dneska Európska únia nachádza. Veľmi silne oceňujem túto iniciatívu. Na druhej strane sa pýtam, prečo Európska komisia zvolila spôsob zdaňovania ako kombináciu veľmi nízkej sadzby a širokého rozsahu. Tá sadzba je 0,1 % na finančné transakcie. Vzhľadom na to, koľko sme naliali do finančného sektoru, vzhľadom na to, čo spôsobil finančný sektor v dnešnom svete a naozaj, ako veľmi ovplyvnil životnú úroveň v rámci Európy, nezaslúžili by si byť zdanení viac?

Ako dobre, že nevládnu účtovníci... (Mám faktickú...2)

Pán kolega Poliačik, vo vašom vystúpení zaznelo, že vám v programovom vyhlásení vlády chýba pojem sloboda. Keby ste ten pojem chápali širšie, tak by vám tam nechýbal, pretože sloboda sa dá chápať buď ako svojvôľa (to je ten neoliberálny pohľad, ktorý znamená slobodu tých bohatých a silných) alebo sa dá chápať v súvislosti s rovnosťou (sloboda pre všetkých rovnako) a vtedy narážame na pojem ľudských práv, a najmä sociálnych práv. A tie vám určite v programovom vyhlásení chýbať nemôžu, lebo tam sa nachádzajú cez hodnotu solidarity. Uvedomte si, čo sloboda ako svojvôľa vlastne znamená – vyjadruje to jeden klasik: „Sloboda pre šťuku je smrť pre malé ryby.“ Keď dáte slobodu tým najsilnejším, pohltia tých slabších. Preto je dôležitá solidarita ako predpoklad slobody. Ale to by ste ako liberál mali vedieť, lebo určite čítate Johna Rawlsa a najznámejších liberálov súčasnosti. 

Ľavica verzus pravica (Mám faktickú... 1)

Pán kolega Mikloš, len drobná poznámka k tomu vášmu experimentu s rovnou daňou. Hovorili ste, že 30 krajín má rovnú daň. Len upresním aké. Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Mongolsko, Trinidad a Tobago, Maurícius a mohol by som pokračovať. V tomto zozname nenájdete ani Nemecko, ani Britániu, ani Švédsko, dokonca ani vaše veľké vzory Írsko, Spojené štáty americké, všade je progresívna daň. Ale v Albánsku nie. Takže, asi chcete ísť albánskou cestou, že? Čiže väčšina štátov OECD, tých najvyspelejších ekonomík má progresívnu daň. To je fakt. A darí sa im nepomerne lepšie, než spomínanému Albánsku alebo iným spomínaným štátom. 

War is over! Dokedy?

Udelenie Nobelovej ceny za mier pre Európsku úniu je výborná správa. V kontexte európskych dejín som presvedčený, že EÚ si Nobelovu cenu za mier mimoriadne zaslúži. Stačí sa pozrieť len na ostatných 500 rokov. Za celé 16. a 17. storočie vládol v Európe mier iba 10 rokov. V 17.storočí zomrelo v tzv. tridsaťročnej vojne okolo 600 tisíc ľudí. Vo vojne o španielske dedičstvo v 18. storočí zomrelo ešte o 100 tisíc ľudí viac. V 19. storočí počas napoleonských vojen zomreli 3 milióny ľudí. V 20. storočí počas dvoch svetových vojen zomrelo dohromady vyše 90 miliónov ľudí, väčšina z nich v Európe. Nehovoriac o tom, že za ostatné storočia Európania krvavo dobývali územia po celom svete, či už v mene „križiactva“, kolonializmu alebo imperializmu. Skrátka, Európa v minulosti bojovala prakticky nepretržite, či už kvôli náboženstvu, územiu, trhom alebo ideológii.

Interview s kresťanským portálom: Nechceme sa starať do ľudí, ale o ľudí

Tretieho júna 2012 so mnou urobil Marián Sekerák interview, ktoré vyšlo na portáli postoy.sk v tomto znení:

„Hoci v parlamente patríte medzi tzv. nováčikov, prinajmenšom odbornej verejnosti vaše meno doteraz nebolo neznáme. Poznala vás ako fundovaného politológa a filozofa, jedným slovom: intelektuála. Po ostatných parlamentných voľbách ste sa stali politikom. Nepripomína vám to trochu obraz rímskeho cisára Marca Aurelia, ktorý býva neraz nazývaný „filozofom na tróne“? Zžili ste sa už s novou „sociálnou rolou“?