streda, 26. marca 2014

Money, Money, Money

Som mladý mestský človek, celý život bývam v Bratislave, mám liberálne názory na etické otázky, vyštudoval som dve vysoké školy, mám doktorát, napísal som niekoľko kníh. Podľa toho, čo čítam na sociálnych sieťach, ako mladý, vzdelaný, liberálny mestský človek by som mal v prezidentských voľbách voliť kohokoľvek, kto porazí Roberta Fica. Ja však bez mučenia priznávam, že Fica voliť budem a som na to hrdý. Nie preto, že som poslanec parlamentu za stranu SMER-SD. Fica som podporoval aj v čase, keď som nebol v politike a dôvodov je požehnane. 

Prečo budem voliť Fica 

Fico je ľavičiar, ktorý sa nebojí povedať svoj názor na veľké banky či veľkopodnikateľov, ktorí zruinovali mnohých ľudí na Slovensku. Má za sebou kus politickej práce, vrátil do slovenskej spoločnosti viac solidarity a sociálnej orientácie. Je to politik európskeho formátu, ktorého ako úspešného lídra rešpektujú všade, kde sa objaví. Je dostatočne sebavedomý na to, aby dokázal odoprieť poslušnosť veľmociam, či už v prípade uznania Kosova alebo v prípade vojny v Iraku, odkiaľ stiahol našich vojakov. A predovšetkým: je to človek, ktorý ako prezident nebude robiť Slovensku hanbu, pretože bez ohľadu na to, čo si kto o ňom myslí, nikto nemôže spochybniť jeho rétorické schopnosti, právnické vzdelanie, charizmu, politickú skúsenosť a medzinárodné renomé. 

Moja voľba bude o to ľahšia, že proti Ficovi stojí asi najslabší kandidát, akého slovenská pravica mohla vyprodukovať: Andrej Kiska. Jeho postup do druhého kola je dôsledkom ťažkého zlyhania klasických parlamentných pravicových strán v prvom kole, v ktorom sa ukázalo, že Ľudová platforma je definitívne mŕtva a po SDKÚ-DS sa na smetisko dejín nezadržateľne rúti aj KDH a Most-Híd. Uvoľnený priestor po jednej odchádzajúcej politickej generácii obsadil politický nováčik, znudený multimilionár Kiska, ktorý sa rozhodol, že si kúpi novú hračku na hranie: prezidentský úrad. 

Andrej Kiska, bojovník za kosovský štát 

Po Českej republike už má teda aj Slovensko svojho „Babiša“. Je zaujímavé sledovať, že po všetkých prešľapoch, ktoré priniesli nové milionárske tváre do politiky (Rusko, Sulík atď.) niektorí ľudia v postkomunistickom priestore naďalej trpia ilúziou, že veľkopodnikatelia, pre ktorých je politika iba zábavkou a biznisom, sú zárukou politickej profesionality. Obávam sa, že nič nie je ďalej od pravdy. Jedna vec je byť splátkový mág a celkom iná vec je byť dobrý prezident. 

Kiska je tak trochu symbolom dnešnej povrchnej doby. V celej svoje kampani sa úpenlivo bráni akýmkoľvek vyhranenejším vyjadreniam. Ťažko povedať, či je pravicový alebo ľavicový, konzervatívny alebo liberálny, taký alebo onaký. Jeho hlavnou výhodou má byť to, že je vlastne prázdny. Neponúka nič, len frázy, ktoré majú osloviť čo najviac ľudí, respektíve nepodráždiť nikoho. Vyhranený názor v podstate ponúkol iba raz, keď na plné ústa šokujúco povedal, že je za uznanie Kosova. Ako na potvoru, svojím jediným artikulovaným názorom sa strápnil ako malé dieťa, keď sa zahranično-politicky postavil nielen proti našim národným záujmom či proti medzinárodnému právu, ale aj proti vlastným spojencom z pravej strany politického spektra. Prakticky nikto na Slovensku neuznáva Kosovo, len Kiska. Koho ale týmto postojom reprezentuje? 

Teď si vás koupí všechny... 

Na prvý pohľad môže Kiskova prázdnota pôsobiť dobre. Ide o stratégiu, ktorej sa v politológii hovorí „catch-all“ (pochytať všetkých). Dôsledky takejto politiky však môžu byť bezútešné: ak nemá záležať na ideách, hodnotách, svetonázoroch, tak potom už bude záležať iba na gestách, peniazoch a marketingu. Ak chceme vidieť politiku bez hodnôt a bez ideových súbojov, Kiska je ideálny kandidát. Je prázdny ako dnešná doba, kedy mnohých ľudí nezaujímajú vyššie ciele, ale len moc, peniaze, sláva. Kiskov úspech vystihol Bolek Polívka v jednom kultovom filme, v ktorom dokonalo stvárnil typického zbohatlíka divokých 90. rokov. Ako Bohuš povedal na záver filmu: "A teď si vás koupím všechny". Kúpi si vás všetkých aj Andrej Kiska? 

To, že takzvaní oligarchovia (multimilionári, napojení na politickú moc) ovládali v 90.rokoch jeľcinovské Rusko a dodnes ovládajú Ukrajinu a iné postsovietske štáty, to sú známe fakty. Aj u nás sa v 90. rokoch snažili, ale priamo do najvyšších ústavných funkcií žiaden nevstúpil. V týchto prezidentských voľbách sa tak môže stať po prvýkrát. Ak by sa hlavou nášho štátu stal Kiska, bola by to pre slovenskú demokraciu ťažká rana. Vo chvíli, kedy sa dá demokracia arogantne kúpiť, prestáva byť demokraciou a stáva sa explicitnou plutokraciou, vládou bohatých. Kiskovo zvolenie by bolo smutným signálom, že už viac nezáleží na univerzálnych hodnotách, politickej orientácii či morálnom presvedčení; že záleží len na miliónoch na účte. Bolo by signálom, že kúpiť sa dá naozaj všetko. Signálom, že môžete byť prázdny a povrchný, dôležité je, že máte prachy. Ako spieva ABBA: prachy, prachy, prachy, vo svete boháča to musí byť zábava. 

Čudujem sa pravičiarom 

Veľa vecí sa už o Kiskovi napísalo, nebudem ich opakovať. Aj jeho priaznivci musia pripustiť, že je mačkou vo vreci, že nevie nič o politike, a že zneužíva charitu v politickom boji, čo je obzvlášť trápne, keďže zbohatol na osobných tragédiách tých najslabších. V televíznych diskusiách sa dokonca neštíti využívať komplikovanú situáciu v sociálnej sfére či v zdravotníctve, hoci mu neprekáža podpora parlamentných pravicových strán, ktoré počas svojej vlády drastickou neoliberálnou politikou sociálny štát a zdravotníctvo doslova položili na lopatky. On svojimi úrokmi pri pôžičkách chudobným ľuďom na Slovensku takisto práve nepomohol, no zato má dnes plné vačky. 

Spisovatelia Iľf a Petrov takéto typy ľudí kedysi stelesnili v humornej postavičke malého roztomilého podvodníka Ostapa Bendera, ktorému nechýba prefíkanosť, chytráctvo či lesť, ale chýba mu jedno: charakter. Politológ Michal Horský to nedávno vyjadril veľmi vtipne pri hodnotení Kiskových billboardov: niektorí milionári očividne veria tomu, že majú charakter, ale žiaľ, je to len ich nenaplnená túžba. 

Ja osobne mám pochopenie pre pravicových voličov, ktorí vyznávajú liberálne hodnoty, že v prvom kole volili Milan Kňažka. Mám pochopenie pre pravicových voličov, ktorí vyznávajú konzervatívne hodnoty, že volili Radoslava Procházku. Obaja títo kandidáti, akokoľvek s nimi nesúhlasím v ich politickom presvedčení, nejaké presvedčenie aspoň mali, rovnako ako politické skúsenosti a poznatky. Čudujem sa však pravicovým voličom, ktorí dokážu dať hlas povrchnému veľkopodnikateľovi Kiskovi, kandidátovi, s ktorým očividne majú vnútorný problém aj Kňažko či Procházka. Voľba Kisku je ako balvan, ktorý bude ťažiť pravicu ešte dlhé roky. Myslím si, že to tak trochu tuší každý hodnotovejší pravičiar, ktorému nenávisť voči Ficovi nezatemňuje rozum. 

Voliť rozumom 

Paradoxom je, že pravicoví voliči sa často pýšia tým, ako je pre nich dôležitá kompetentnosť, vzdelanie či skúsenosť politika. Vraj volia rozumom. Dnes však mnohí chcú dať prednosť politickému diletantizmu pred profesionalitou, pretože nech si myslíme o kandidátoch na prezidenta čokoľvek, nikto nemôže poprieť, že Robert Fico je skúsenejší, profesionálnejší a pripravenejší politik než amatér Kiska. Ak nemá záležať na kompetentnosti a jediné, čo má byť určujúce, je nenávisť voči Ficovi, niekto si tým vystavuje vizitku a ľavičiari to nie sú. Tí totiž budú voliť rozumom. 

Nech to v druhom kole prezidentských volieb dopadne akokoľvek, jedno viem isto: aj keby nevyhral Robert Fico, určite nebudem ponižovať, zosmiešňovať a osočovať voličov Andreja Kisku, či už na základe veku, vzdelania či miesta bydliska. To, že to robia mnohí pravičiari v prípade voličov Smeru-SD, považujem za jeden z najtrápnejších prejavov politiky. Politika je boj, dokonca veľmi tvrdý boj. Tento boj by však mal pripomínať skôr šport a nie vojnu. Nemala by dominovať osobná nenávisť a po zápase by sme mali vedieť podať ruku súperovi. Nech prezidentské voľby vyhrá ktokoľvek, bude to môj prezident. Voliť však budem iba jedného kandidáta: Roberta Fica. Je pre mňa zárukou, že najvyššia politická funkcia v štáte sa kúpiť jednoducho nedá.

(Komentár pôvodne vyšiel 26. marca 2014 na portále Aktuality.Sk.)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára