štvrtok, 3. júla 2014

Takýto chcem socializmus!

Premiér Robert Fico na sneme Smeru-SD ohlásil jasný posun doľava: zvýšenie minimálnej mzdy, posilnenie kapacít škôlok a jaslí, zavedenie minimálneho dôchodku, zvýšenie príspevku pre dôchodcov, zníženie cien plynu a viacero ďalších významných sociálnych opatrení. Som rád, že po dvoch rokoch konsolidácie vláda posilní sociálny rozmer. Viem si predstaviť aj ďalšie kroky, napríklad podporu takzvanej ekonomickej demokracie. To znamená, aby ľudia mohli demokraticky rozhodovať o podnikoch, v ktorých pracujú. V praxi ide o princíp družstevného vlastníctva.

Moderné družstvá: ani kolchozy, ani JRD


Už niekoľko rokov sa na Slovensku snažím popularizovať myšlienky takzvanej ekonomickej demokracie (tak sa tomu hovorí vo filozofii), resp. sociálnej ekonomiky (tak tomu hovorí Európska únia). Napísal som o tom niekoľko kníh, štúdií, hovorím o družstvách v médiách, v parlamente. Ľudia na Slovensku však majú stále veľké predsudky: družstvá si spájajú iba s kolektivistickými poľnohospodárskymi farmami, prípadne s bývalým režimom. Prvé, čo im napadne, sú kolchozy v ZSSR alebo naše jednotné roľnícke družstvá, JRD.

Pritom, najúspešnejšie moderné družstvá (kooperatívy) v Európe sú výrobné, priemyselné podniky, banky, obchodné siete, poisťovne či vzdelávacie inštitúcie. Výrobné družstvá ponúkajú sofistikované priemyselné produkty, inovatívne riešenia, špičkové výrobky. Patria v Európe medzi najúspešnejšie firmy v sektore malých a stredných podnikov.

Alternatíva nenásytným súkromným korporáciám

Podstata družstiev je v tom, že nejde o súkromné kapitalistické akciovky. Naopak, ide o určitú formu kolektívneho vlastníctva: družstevné podniky totiž môžu vlastniť iba ich zamestnanci, nikto iný. Družstvá preto charakterizuje demokratické rozhodovanie (rozhodujú zamestnanci), rovnomerné rozdelenie ziskov (najvyššie platy v najúspešnejších európskych družstvách nemôžu presiahnuť napríklad šesťnásobok najnižších platov) a vzájomná sociálna ochrana (ak napríklad musí dôjsť k prepusteniu zamestnanca, hľadá sa mu náhradná práca v inom družstve).

Napriek svojej solidárnej podstate družstvá v Európe úspešne napredujú: ponúkajú stabilnejšie zamestnanie, inovatívnejších a angažovanejších zamestnancov a efektívnejšie a transparentnejšie hospodárenie. Na jednej strane teda ponúkajú sociálnu spravodlivosť a demokraciu, na druhej strane hospodársky rast a efektivitu.

Na západe to funguje!

Európska únia uvádza družstevnú (kooperatívnu) ekonomiku pod oficiálnym názvom sociálna ekonomika, resp. sociálne podnikanie. Európska komisia tento druh ekonomiky výrazne propaguje najmä od vypuknutia krízy. Ukazuje sa, že sociálna ekonomika je voči kríze ďaleko odolnejšia.

Nemecko je dnes ekonomickou veľmocou najmä kvôli družstevným bankám a stredne veľkým kooperatívnym podnikom. Vo Francúzsku či v Taliansku je sociálna ekonomika silno rozšírená a úverové družstvá či tzv. etické banky zachránili viacero menších podnikov. Ak do sociálnej ekonomiky zaradíme aj činnosť občianskych združení, lídrom v tejto oblasti sú škandinávske štáty. Podľa európskych štatistík je z hľadiska sociálnej ekonomiky, do ktorej sa radia najmä družstvá, sociálne podniky a neziskovky, najúspešnejšie Švédsko či Nórsko, na chvoste sú pobaltské štáty, Rumunsko a Slovensko.

Paradoxne, prvé úverové družstvo na európskom kontinente vzniklo práve u nás, založil ho v roku 1845 Samuel Jurkovič, v Sobotišti. Od roku 1989 žiaľ družstvá na Slovensku schytávali jednu ranu za druhou. Je najvyšší čas zmeniť filozofiu a začať im pomáhať. Môžeme tak naštartovať trvalo udržateľný a inkluzívny rast.

Kresťanstvo môže byť aj progresívne

V súčasnosti sa družstvám darí ďaleko lepšie na západe, než na východe Európy. Prednedávnom som sa vrátil zo Španielska, kde som navštívil baskické mestečko Mondragon, v ktorom sa nachádza najslávnejšie, najväčšie a najúspešnejšie družstvo v Európe: Modragonská družstevná korporácia (MCC). Na vlastné oči som videl, ako tam fungujú a môžem povedať jedno: videl som budúcnosť.

Sociálna ekonomika je v Baskicku tradičnou formou podnikania, začala dominovať po druhej svetovej vojne najmä vďaka kresťanskej sociálnej doktríne. V týchto končinách totiž pre katolíckych kňazov nie je témou číslo jeden ultrakonzervativizmus a odpor k sexuálnym menšinám, ale naopak, venujú sa sociálnej pomoci tým najchudobnejším a podpore družstiev. Nie ako na Slovensku... Budíček, velebnosti!

Mondragon expanduje do Číny, Brazílie, pôsobí aj v USA či Mexiku. Napriek určitým ťažkostiam, spôsobených krízou, naďalej patrí k najúspešnejším podnikom v Španielsku. Dve mondragonské družstvá podnikajú aj u nás, v Žiari nad Hronom a v Nových Zámkoch vyrábajú prevodovky do aut a iné priemyselné komponenty.



Nič pre tyranov ani ovce

Sociálna ekonomika nie je pre každého. Manažérom v družstve nemôže byť sociopatický tyran, ktorý chce len rozkazovať svojim podriadeným a arogantne ignorovať ich potreby. Musí to byť prirodzený líder, ktorý hľadá tímové riešenia. Na druhej strane, zamestnanci (vlastníci) družstva nemôžu byť submisívne ovce, ktoré sa starajú len o svoju kariéru a plat, ale musia chcieť participovať, niesť zodpovednosť a pomáhať družstvu.

Hoci družstvá v Európe expandujú a dosahujú veľké zisky, ich hlavnou úlohou je dôstojná práca a sociálna ochrana pre svojich členov. Dnes je ich v Európskej únii okolo 160 tisíc, dávajú prácu 5,5 miliónom ľudí a tvoria významnú zložku ekonomiky. Obrovský nárast zaznamenali aj v Latinskej Amerike, najmä v Argentíne a Venezuele.

Bez priepastných príjmových nerovností

Rozdiel medzi platom top manažérov a najnižšie zarábajúcich robotníkov nemôže v Mondragone presiahnuť pomer 1:6, pričom sú družstvá, ktoré dodržiavajú pomer 1:3. Nie sú tam priepastné príjmové rozdiely a nikto ani nemôže byť vylúčený z rozhodovania. Platí tam princíp „jeden človek, jeden hlas“. Rozhoduje sa teda demokraticky, nie podľa kapitálového podielu. Ľudia si volia manažérov, ktorých môžu kedykoľvek odvolať.

V celej korporácii vládne duch spolupráce a solidarity. Družstvá si navzájom pomáhajú, vytvárajú spoločné sociálne programy a fondy. Skrátka, ľudia sú si tam rovní. Videl som to na vlastné oči, keď sme prechádzali po jednej mondragonskej fabrike a okolo nás išiel v skupinke robotníkov vysmiaty mladík v montérkach a tričku. Keď ma s týmto napohľad skromným a srdečným robotníkom zoznámili, bol som milo prekvapený: bol to prezident celej firmy, celého družstva. Najvyšší šéf.

Proti diktatúram na pracovisku

Myšlienka družstiev je postavená na demokracii. V politologickej literatúre sa tomu hovorí ekonomická demokracia, pretože ide o demokratické rozhodovanie zamestnancov vo vnútri podnikov, vo výrobe, v ekonomike. Túto formu demokracie dlhodobo obhajujú najslávnejší americkí politológovia, napríklad Michael Walzer či Robert Dahl. Ak je správna politická demokracia, podľa nich je nevyhnutne správna aj ekonomická demokracia. Pokiaľ ľudia demokraticky rozhodujú o štáte, majú demokraticky rozhodovať aj o ekonomike.

Ekonomická demokracia inšpirovala aj moderných marxistov, napríklad americký ekonóm David Schweickart postavil svoj antikapitalistický model práve na družstvách. Systém, ktorý Schweickart navrhuje zriadiť, sa vyznačuje štandardným trhom tovarov a služieb; družstevnými firmami, ktoré riadia zamestnanci; a spoločenskou kontrolou investícií. Inými slovami, trhový socializmus. Dobré, nie?

Čo príde po kapitalizme?

Podstatou sociálnej ekonomiky je fakt, že demokracia sa nemôže zastaviť pred bránami firiem. Nemožno mať v štáte demokraciu a v podnikoch totalitnú diktatúru. Preto je družstevný princíp omnoho demokratickejší a sociálne spravodlivejší než kapitalistické súkromné vlastníctvo.

Som presvedčený, že kapitalizmus odporuje sociálnej spravodlivosti, demokracii a ochrane životného prostredia. Dlhodobo je neudržateľný, pretože vďaka nemu neúmerne bohatne hŕstka ľudí, zväčša tých najbezohľadnejších, zatiaľ čo životné šance drvivej väčšiny dobrých a pracovitých ľudí sú systematicky podkopávané.

Skôr či neskôr kapitalizmus skončí. Nebudem za ním trúchliť. Treba hľadať spravodlivejšie alternatívy. Sociálna ekonomika je jednou z tých najsľubnejších. V Európe dostala zelenú. Dajme jej šancu aj na Slovensku!

(Komentár pôvodne vyšiel 3. júla 2014 na portále Akutality.Sk.)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára