sobota, 4. októbra 2014

Parlamentný prejav o Ukrajine: nechceme svetovú vojnu!

V Národnej rade Slovenskej republiky sa 19. a 23. septembra 2014 diskutovalo o parlamentnom vyhlásení k situácii na Ukrajine, ako aj o asociačnej dohode EÚ s Ukrajinou. Do diskusie som sa s takmer 50-minútovým príhovorom zapojil aj ja. Zhrnul som v ňom svoje filozofické, geopolitické aj morálne hodnotenie ukrajinskej krízy, zvýraznil som realistickú interpretáciu a pacifistické hodnoty, kritizoval som rusofóbiu a čiernobiele vnímanie sveta, odmietol som západný imperializmus a šovinizmus. Pripájam sem kompletný prepis svojho prejavu. 


Mentalita studenej vojny


V prvom rade ďakujem všetkým kolegom za to, že sa vyjadrili. To je to dôležité v demokracii, že sa o zahraničnej politike bavíme. Ale keď sa tu budeme baviť spôsobom, že ak povieš svoj názor, tak si ruský agent, nikomu to neprospeje. Myslím si, že by bolo vhodnejšie baviť sa spôsobom: ty máš názor, ja mám názor, poďme sa o tom rozprávať. Vyhrážať sa tu a hovoriť o tom, že kto je aký agent koho, to je žiaľ mentalita studenej vojny, ktorú som ja osobne zažil iba deväť rokov a nepamätám si ju, čiže mne to naozaj nie je blízke. Aj ja veľakrát veľmi silne nesúhlasím s pravicovými kolegami, ale nepovažujem ich za agentov CIA ani agentov Mossadu, ani agentov ničoho. O tom bola studená vojna, že keď ste mali iný názor, tak vás okamžite vyhlásili za amerického imperialistu. Ale, preboha, to sme už trošku ďalej hádam, nie? 

Podľa môjho názoru je Európska únia veľmi vyspelý celok, ktorý potrebuje diskusiu. A to dnes my ponúkame - iný názor v Európskej únii. Už tu dávno nie je sovietske impérium, kde by iný názor bol trestaný. A Európska únia nepotrebuje aparátčikov, ako predvádzajú niektorí opoziční poslanci, ktorí si myslia, že pokiaľ povedia len trolilinku iné stanovisko, ako má Európska únia, tak okamžite nejaký špión bude hlásiť nejakej centrále v desivom Bruseli, ako to bolo kedysi. Takto to nefunguje. Pani Vášáryová si možno myslí, že áno, ale ona je asi obeťou studenej vojny, mentálne ešte ostala v týchto dobách, pani zaslúžilá umelkyňa asi veľmi trpela, keď má tento názor, chápem to. Ale možnože by sa už oplatilo baviť sa ako v 21. storočí. Máme názor, sme v demokratickej Európe, Európa nepotrebuje aparátčikov. Pokojne môžete „odtiaľ“ vyliezť.


Nejde o spor číreho Dobra a číreho Zla


Veľmi rád by som ocenil, že máme pred sebou uznesenie zahraničného výboru, ktoré veľmi silne korešponduje s uznesením európskeho výboru, ktoré bolo prijaté ešte pred ním a v ktorom sa tvrdí, že podporujeme mierové riešenia. Toto je kľúčom ku každému vyhláseniu, ktoré podporí SMER – sociálna demokracia, že chceme mier, že chceme rokovať, že chceme dialóg a že nechceme vojnu. To je úplný základ, to je základná abeceda každého pacifistu a ja osobne sa považujem za pacifistu. Som proti vojnám, ktoré nie sú spravodlivé. A jediná spravodlivá vojna je obranná vojna. Čiže pokiaľ budeme rešpektovať, že chceme mier, tak verím tomu, že sa vieme dohodnúť naprieč politickým spektrom. Ja verím tomu, že aj mnohí ľudia v opozícii chcú mier, ktorí nechcú vnímať každý geopolitický spor ako spor číreho dobra a spor číreho zla ako v nejakom komikse o Batmanovi. Veď Rusko môže mať svoje chyby, nikto ho tu neobhajuje, nerobte z nás rusofilov, nerobte z nás ruských agentov. Však nikto neobhajuje Putina v jeho konaní.

Mňa osobne chce niekto nazvať rusofilom? Mňa, čo som tu dva roky obhajoval Európsku úniu, som liberálny človek, mám veľké výhrady voči Putinovmu režimu. Ja som rusofil? Ja iba mám názor, že túto geopolitickú hru rozohrali západné veľmoci, na Majdane urobili štátny prevrat, tam to celé začalo. A Rusko reagovalo. To je celý rozdiel - že inak interpretujeme situáciu. Ale, preboha, nie preto, že by sme boli motivovaní nejakými agentskými vzťahmi. Toto ak niekto tvrdí, tak si myslím, že naozaj ostáva v tej boľševickej mentalite, v schéme priateľ – nepriateľ. Buď si s nami, alebo si proti nám. Ako futbaloví, futbaloví chuligáni: belasá šľachta proti Spartaku. Toto sú také skratky! 


Pokrytectvo pravice: Rwanda, Irak, Juhoslávia


Interpretovať tento spor ako spor číreho dobra a číreho zla, ako šírenie veľkých hodnôt slobody a demokracie je jednoducho nepravdivé, jednoducho to nie je pravda. Toto nie je boj Popolvára s deväťhlavým drakom. Ja viem, že takéto rozprávky chcete vysvetľovať svojim voličom, aj tým mladším, aby to pochopili, ale pokiaľ niekto sleduje geopolitiku, pokiaľ niekto sleduje medzinárodné vzťahy, vie, že to tak nie je. Alebo ak to tak je, tak prečo ste za veľké dobro, veľkú slobodu, veľkú demokraciu nebojovali aj v Rwande? Tam umierali ľudia v státisícoch! Za pár mesiacov! Prečo tam nie? Prečo ste nehovorili o porušení medzinárodného práva v prípade Iraku?! Všetci vieme, že to bolo jasné porušenie medzinárodného práva, že to bola jasná agresia, právne povedané. Ale vy ste podporili túto vojnu. Dokonca ste tam poslali našich vojakov. A čo Juhoslávia?! Tam takisto išlo o porušenie medzinárodného práva, bombardovanie Belehradu, všetci to viete. Ale podporili ste to, otvorili ste náš vzdušný priestor. To nebolo porušenie medzinárodného práva?! No tam ste odrazu neboli takí „spravodliví“! 

Pokiaľ ste v interpretovaní jednotlivých aktov v rámci geopolitiky takíto pokryteckí, tak naozaj nemáte právo moralizovať. To sa potom nedá počúvať, čo hovorí pán Dzurinda či pani Vášáryová. Oni boli spolupáchateľmi viacerých agresívnych vojen vo svete. Keď dnes hovoria o slobode a demokracii, tak tomu jednoducho nemožno veriť. 



Neexistujú správni a nesprávni mŕtvi


Neverím tomu, že dnešný spor na Ukrajine sa dá uhrať pomocou zákopovej vojny. Myslím si, že keď budeme takúto zákopovú vojnu hrať ďalej a budeme ju hrať roky, tak budú len zomierať nevinní ľudia. Už dnes je v Ukrajine 3-tisíc nevinných obetí. A ja sa odmietam pýtať, že či to sú správni mŕtvi, alebo nesprávni mŕtvi. Odmietam. Sú to mŕtvi ľudia, ktorí mali byť živí. A zomreli preto, lebo Kyjev spustil protiteroristickú akciu namiesto toho, aby sa dohodol s východnými povstalcami. Toto je pointa sporu. 

Áno, Rusko tam má morálny vplyv. Tak isto, ako má aj Západ morálny vplyv v Kyjeve. O tom nikto nepochybuje. Je to geopolitický spor. A ja to nehovorím ako nejaký presvedčený rusofil a v tejto chvíli ani ako presvedčený ľavičiar. Ja pri svojej interpretácii používam zdroje, ktoré nie sú primárne a vyhranene ľavicové. Ja v kauze Ukrajiny necitujem Chomského, necitujem Wallersteina, necitujem významných ľavicových autorov. Citujem všetko autorov, ktorí sú realisti. A realisti sú veľmi bežne využívaní aj pravicovými aj ľavicovými teoretikmi. Hovorím o Johnovi Mearsheimerovi, hovorím o Kennethovi Waltzovi, hovorím o Hans Morgenthauovi. To sú autori, ktorí interpretujú spory v rámci medzinárodných vzťahov ako spory o moc, ako spory o záujmy, ako spory, ktoré vychádzajú z anarchistického prostredia vo svetovej politike, kde si každý hľadí svoje záujmy a kde veľmoci bojujú o sféry vplyvu. Takto to proste funguje.


Venezuela – tam na demokratickej väčšine nezáleží?


Ak to tak nefunguje, tak sa veľmi čudujem, že z hľadiska demokracie, o ktorej tu hovoril jeden z predrečníkov, že vám tak veľmi silne záleží na demokracii a na tom, aby demokratickú vôľu mohli prejaviť na Majdane (mimochodom, iba veľmi malá časť občanov Ukrajiny, lebo na ten Majdan sa nenapchal celý ukrajinský národ, aby sme si náhodou nemysleli), ale nevadí vám, že povedzme vo Venezuele tak isto demokraticky ľudia vyjadrili väčšinovo svoju mienku, ale tam už odrazu veľa západných veľmocí podporuje to, že proti tomuto režimu sa búria ľudia. To už je v poriadku? Alebo keď hovoríte o demokracii, ako je možné, že ste nerešpektovali v Srbsku demokratické právo danej vlády, aby nebolo odtrhnuté Kosovo? To ste už nerešpektovali, tam už to nebolo vhodné, že? 

Čiže hovoriť raz o demokracii, inokedy pokrčiť ramenami a povedať si, že tak dobre, tak Kosovo bude existovať, no Krym nebude existovať... To sú naozaj také nezodpovedné a pokrytecké vyhlásenia, že to nemožno brať vážne. 


Realizmus verzus idealizmus


Keby ste boli aspoň konzistentní. Keby ste povedali, že ide nám o idealizmus a potom ho konzistentne aplikovali. Takže Západ je podľa vás idealistický a bojuje za šírenie slobody a demokracie. Dobre. Ale potom musíte tie isté motivácie prisúdiť aj druhej strane, ak chcete medzinárodnú politiku interpretovať z metodologického hľadiska konzistentne. To znamená, že potom aj u Ruska musíte hľadať idealistické nejaké hodnoty. Ale tam nie. Tam je to podľa vás číry realizmus. Presne to tu predvádzal pán Dzurinda. To znamená, Rusi, tým ide iba o moc, o vplyv, o expanziu, imperialisti sú to a tak ďalej. Ale Západ je dobručký, chrumkavučký. Západ chce iba slobodu, demokraciu, ľudské práva. Takúto interpretáciu keby ste ju povedali na akomkoľvek vedeckom fóre, tak vás vysmejú. 

A ja sa v tejto chvíli nijakým spôsobom nesnažím obhajovať Rusko. Ja iba hovorím o tom, že keď chcete byť metodologicky konzistentní, tak si jednoducho vyberte. Buď ste realista, idealista, ale nemôžete na jednu stranu aplikovať idealizmus, na druhú realizmus, lebo ste smiešni. 


Začalo to štátnym prevratom na Majdane


Čiže nejde o boj anjelov a démonov, nejde o boj číreho dobra a zla, nejde o boj Batmana a Jokera. Je to proste geopolitický spor o moc. Ja si osobne myslím, že bol vyvolaný na Majdane zvrhnutím režimu, ktorý bol legitímny. Ja som Janukovyča nijako nemusel. Janukovyčov režim bola oligarchia. Bol to človek, s ktorým ja nemám absolútne nič hodnotovo spoločné. Ale bol legitímne zvolený a bol nelegitímne zvrhnutý.
Pamätám si diskusiu na zahraničnom výbore. Pýtal som sa pána Šebeja: a to je v poriadku, že po tom, čo traja vysokí predstavitelia Európskej únie došli na Majdan vyjednávať s Janukovyčom, tak deň na to alebo dva dni na to musel Janukovyč zdrhnúť z krajiny, lebo proste by bol asi zabitý? Lebo nešiel na dovolenku do Ruska, že áno. Pán predseda Šebej reagoval pokrčením ramena. V zmysle: zlé veci sa dejú, čo už. Arogancia - to bolo to, čo „zdobilo“ v tom čase Európsku úniu, resp. Západ. 

Oni si naozaj mysleli, že Rusi nebudú reagovať. Toto je ten problém. Že tu si mysleli, že do Ruska si možno len-tak kopnúť. A tu narazila kosa na kameň a tu je ten zásadný problém. Týmto ja neobhajujem Rusko. Ja som Európan, ja som Slovák, ja žijem v Európskej únii, mňa zaujíma Európa. Mňa nezaujíma Rusko. Ja teraz nebudem hovoriť, čo majú Rusi robiť, čo nemajú robiť, to je ich vec. Ja hovorím o tom, čo my máme robiť a nemáme robiť. A my sme v tom čase mali jednať úplne inak. Zodpovedne a rozumne. Myslím teraz Európsku úniu. Európska únia sa mala dohodnúť s Ruskom. Bolo to možné. V čase, keď vedela, že asociačná dohoda môže vyrobiť takýto obrovský problém, tak prečo si nesadla s Rusmi a nebavila sa s nimi o tom, ako tento problém nejakým spôsobom kompromisne vyriešiť? Prečo? Chceli sme vojnu? V koho záujme je tento spor?

Alebo, je tu druhá možnosť, že máme v Európskej únii takých diletantov, že nevedeli, že Rusko bude reagovať. Ale tomu neverím. Neverím tomu, že európski diplomati sú takíto diletanti, že nevedeli, že Rusko bude reagovať. Lebo to tu na Slovensku vedel každý. Na Slovensku by ste sa spýtali hocijakého baču a ten by vám povedal, že áno, Rusko bude reagovať. A keď to nevedeli páni v Bruseli, tak to by bola fakt katastrofa aj pre budúcnosť.


Stredná Európa hovorí jedným hlasom


Mrzí ma, že sa tu slovenská pozícia interpretuje ako nejaký osamelý, izolovaný hlas. Čo hovorí Rakúsko? Čo hovorí Maďarsko? Čo hovorí Česká republika? Čo hovorí Fínsko? Nejde len o týchto niekoľko krajín. Je to aj Taliansko, Španielsko, Grécko, Cyprus, južné krajiny. To všetko sú krajiny, ktoré veľmi silne tlačia na to, aby sa rokovalo, aby bol mier, aby sme tu neštrngali zbraňami, aby sme nerinčali zbraňami, aby sme neštvali do vojny. A všimnite si, že veľká časť týchto krajín je zo strednej Európy. Pani Vášáryová tu hovorila o V4, akože je problém, že Slovensko má iný názor ako Poľsko. No áno, ale ona zabudla spomenúť, že Poľsko dnes nestojí proti Slovensku. Poľsko so svojím militantnejším postojom stojí proti Slovensku, Česku a Maďarsku, čiže proti väčšine V4. To nie je chyba nás, že chceme mier. To je možno chyba skôr toho, že Poľsko je zaťažené tak silne svojou históriou s Ruskom, že má toľko predsudkov, že tam naozaj nemožno očakávať nejaký objektívny postoj. Ale to je v poriadku. Tak to funguje často v takýchto sporoch, že sú skupiny štátov, ktoré majú iné záujmy a skupiny štátov, ktoré majú zase opačné záujmy. 

Ale to je úplne normálne a poďme sa spolu baviť. A nie tu vytvárať naozaj ten boľševický syndróm, že ty si triedny nepriateľ, ty si ruský agent a podobne. Opäť opakujem, toto je to najhoršie, čo by sme mohli spraviť. Lebo to je totalitárne. Ide o typickú totalitárnu rovnicu: ak nie si s nami, tak si proti nám. Človek, ktorý je inšpirovaný Marxom, vám musí vysvetľovať, že používate totalitárne schémy, páni kolegovia z opozície? Vy by ste zo mňa chceli robiť niekoho, kto nie je demokratický a sami demokraciu potierate hádam v každom jednom ideovom spore.


Opozícia záujem o Ukrajinu iba predstiera


Ďalšia vec. Predstierate záujem o Ukrajinu. Domáhate sa schôdze, domáhate sa plenárneho zasadnutia k tejto téme. Dokonca pán Frešo, ako predseda SDKÚ, chcel zvolať výbor. Zvolali sme ho, zvolali sme mimoriadny výbor. Pán Frešo neprišiel. Dnes je tu plenárna schôdza, pán Frešo tu nie je. Hovorí sa, že je chorý, ale včera som ho videl na tlačovke. Čiže kto má reálny záujem o túto tému? Kolegovia zo SMER-u tu sedia. Kolegovia z opozície sú tu dneska výnimočne asi siedmi, ôsmi, ak dobre rátam. V piatok ich tu bolo koľko: traja, štyria? Teraz nerátam OĽaNO, samozrejme, OĽaNO tu bolo celé. Ale pravicová opozícia, pravicová opozícia, spočítam to: raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem... a teraz dobehol pán Švejna urobiť počty, deväť, paráda! Čiže deviati tu sedíte. Výborne, už je to posun, kedysi si pamätám sme riešili veci a bolo vás tu sedem statočných. Deväť ľudí z opozície, páni kolegovia, to je výborné. A to tu naozaj mesiace hovoríte o tom, ako strašne chcete riešiť tú Ukrajinu. To je naozaj úžasné. Toto je pokrytectvo. Toto je proste jednoducho pokrytectvo a v piatok to bolo ešte tragickejšie, tam ste boli naozaj štyria. To je úplne, úplne zle.

Potom sa stanú také veci, že vy navzájom spolu ani nekomunikujete. Ja som zvolal eurovýbor preto, lebo pán Frešo chcel, na stredu a zrazu v médiách sa dozviem od pani Záborskej, europoslankyne za KDH, že ako si môžem dovoliť zvolať výbor na stredu, ako chcel pán Frešo, že som to mal spraviť v piatok. No takého veci ja zažívam s vami. Vy ste absolútne nejednotní, absolútne rozbití a nie ste schopní asi sedieť na schôdzach, ktoré ste zvolali. 


Slovensko je konečne sebavedomé 


Nechcel by som sa tu teraz venovať vo svojom príhovore presviedčaniu lokálnych provinčných rusofóbov, ale skúsim tento svoj prejav smerovať presne tam, kam patrí. Do diskusie Európy. Chcem prehovoriť k Európanom a prehovoriť k ľuďom. A v tom má pani Vášáryová pravdu: sú tu veľvyslanci z iných krajín, sú tu a budú o tom informovať. Áno, aj toto je fórum, ako povedať, že Slovensko má takýto názor. A nebáť sa povedať to. Nebáť sa. 

Vy naozaj stále ešte zo studenej vojny máte strach. Ja to chápem. Ale my sa nebojíme. A to sa mi páči na premiérovi tejto republiky, že sa nebojí povedať svoj názor, že je sebavedomý, aby povedal svoj názor. A keď sankcie idú proti záujmom Slovenskej republiky, tak to povie. Vy by ste sa zase len strčili do diery a iba by ste nasledovali vojnových štváčov. Toto by ste vy robili. Ako v Iraku, ako v Juhoslávii. Slovenská vláda, dnešná slovenská vláda má ďaleko viac odvahy, ďaleko viac zodpovednosti a ďaleko viac sebavedomia. 


§ 417 Trestného zákona


Hovoril som už aj pánovi Lipšicovi, že vojnové štvanie a vyzývanie a propagácia vojny je trestným činom. Ja som nechcel povedať, že by mal ísť za mreže. To naozaj nie. Ja iba hovorím, čo je realita. A realita je, že podľa § 417 Trestného zákona je to na Slovensku takto: „Ohrozenie mieru, odsek 1: Kto v úmysle narušiť mier akýmkoľvek spôsobom podnecuje k vojne, vojnu propaguje, alebo inak podporuje vojnovú propagandu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až desať rokov. Odsek 2: Odňatím slobody na desať až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa potrestá páchateľ, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za krízovej situácie". Dnes sme, páni kolegovia, v krízovej situácii. Len toľko. Keď niekto vyzýva k vojne, dávajte si na to pozor! Vy už strácate kontrolu. Vy si už myslíte, že tu môžete rinčať so zbraňami, koľko len chcete. Nemôžete. Je to trestný čin!

A pokiaľ tu používate historické analógie s Hitlerom, Chamberlainom, vy si myslíte, že to je nevinné? Čo je implikáciou historickej analógie s Hitlerom a Chamberlainom? No čo, povedzte. No pokiaľ je Putin ako Hitler, čo máme robiť? No bojovať. Jedine. Vy chcete vojnu. Vy týmto vlastne hovoríte, že jediné, čo chcete, je vojna. Vy ste vojnoví štváči a môžete to hovoriť, koľko chcete, v nejakých analógiách o Hitlerovi, akože nevinných, akože historických. Tu vyzývate k vojne, lebo historicky jediný spôsob, ako bolo čeliť Hitlerovi, bolo bojovať, bolo včas bojovať. Takže vy dnes chcete včas bojovať. Toto vy chcete s jadrovou veľmocou, s Ruskom.


Analógia Putina s Hitlerom je skrytou propagáciou vojny 


Oni chcú vojnu. Oni naozaj propagujú vojnu. Ale snažia sa to zakryť, samozrejme, historickými analógiami a rôznymi inými rečami o zbrojení a rinčaním zbraní a tak ďalej. Ale pravda je takáto: oni chcú vojnu a my chceme mier. To je zásadný rozdiel. Jastraby, holubice, taký je zásadný rozdiel. Tu, naľavo, sú ľudia, ktorí chcú mier, a tu, napravo, ľudia, ktorí chcú vojnu. Toto musí vedieť slovenská spoločnosť. O tomto to je. Pán Šebej, pán Dzurinda, pán Kaník, pán Frešo chcú vojnu. Pán Fico a naša vláda, my chceme mier. A to je zásadný rozdiel.

Potom sú tu ešte hlúpejšie analógie. Dokonca som počul (a to rád používa pán Šebej ), že vraj my šírime vo vzťahu k Ukrajine „konšpiračné bludy hodné Kotlebu“ a takéto podsúvačky, ako keby sme my mali názor, ako má Kotleba len preto, že nesúhlasíme s rusofóbiou. Viete, spájať nás na základe toho, že odmietame rusofóbiu, s Kotlebom, je primitívne a tento slovník je naozaj absurdný. 


Basajev, Jaroš, Hitler – čo ich spája?


Ale keď chcete v tomto slovníku pokračovať, vieme to použiť aj z opačnej strany, páni kolegovia. Rusofóbia, to znamená nenávisť voči Rusku, ktorú predvádzate vy, páni kolegovia z opozície, je vlastná aj rôznym postavičkám v histórii: napokon, Šamiľ Basajev, čečenský terorista, veľký odporca Ruska, nenávidel Rusko. To je ten, ktorý potom organizoval teroristický čin na deti v Beslane. Dmytro Jaroš, ukrajinský fašista a neonacista. Aj ten nenávidí Rusko. Mám vás dávať dokopy s týmto človekom, keď vy nás dávate dokopy s Kotlebom? Mám vás dať dokopy s ľuďmi, ktorí nenávideli Rusko? Tá plejáda tých historických postáv je veľmi, veľmi zvláštna. Je tam napríklad aj Adolf Hitler.

Čiže ak vy začnete bojovať týmito nekalými spôsobmi, ak vy z nás budete robiť ruských agentov, tak my z vás môžeme robiť amerických agentov. Ak vy z nás budete robiť spojencov Kotlebu, tak my z vás môžeme robiť spojencov Basajeva. Aj tak sa dá. Ale ja to nechcem. Ja nechcem viesť tento spor takýmto spôsobom. Ja si myslím, že by sme mali viesť triezvy, racionálny, odborný súboj. A poďme interpretovať túto vec bez predsudkov a emócií.


Rusofóbia a predsudky


Pán Šebej mi to priznal v niektorých z rozhovorov. On má od roku 1968 toľko predsudkov voči Rusku, že on už nedokáže de facto inak vidieť Rusko ako štát, ktorý nás bude vždy chcieť okupovať, ktorý bude chcieť vždy byť len expanzívny, imperialistický a neviem čo ešte. Takto to vnímate vy, lebo ste zažili rok 1968 a možnože ste naozaj nahnevaný na Rusko, máte zlosť, máte hnev a teraz mu to chcete vrátiť, chcete si doňho kopnúť. Je to síce nepríjemné, že ste dnes v politike s týmito názormi, ktoré sú zďaleka nie objektívne, ale je to tak. Máte predsudky, taká je realita. A tomuto sa hovorí rusofóbia. Keď mám predsudky, ktoré mi zahmlievajú reálne, objektívne videnie okolností a kontextu, tak sú to jednoducho predsudky, je to rusofóbia. Za takýchto okolností váš názor nemá žiadnu cenu.

Ja nie som rusofil. Opakujem to, nie som rusofil, nijakým spôsobom. Ja nehovorím po rusky, dokonca nerozumiem azbuke, nečítam ruských politických autorov a všetky svoje knihy som napísal s využitím amerických, západných autorov. Som veľmi presvedčený a hrdý Európan, veľmi silne podporujem dokonca smerovanie k európskej federácii. Všetci viete, že toto dva roky rozprávam. Čiže zo mňa robiť rusofila je absurdný nezmysel. To isté platí pre túto vládu, ktorá je silne proeurópska, silne prozápadná. 


Hrozí tretia svetová vojna?


Je to len o tom že sme si dovolili povedať svoj názor, že tento spor jednoducho nie je civilizačný. To nie je spor o hodnotách, to nie je o tom, že niekto tu chce mať Rusko a ruské hodnoty a ruskú kultúru. Toto je spor o geopolitike. O tom, kto čo spravil v kauze Ukrajina. A my tvrdíme, že v kauze Ukrajina urobili chyby aj Európania. Urobili sme chyby aj my ako Západ. Urobili. A my teraz nechceme zákopovú vojnu, v ktorej po sebe budeme iba hádzať propagandou a po sebe hádzať ekonomickými sankciami. A pozor, to je stále iba táto fáza. Tu naozaj reálne hrozí tretia svetová vojna a vy sa tu odbavujete na Putinovi, ako keby sa nechumelilo. Toto je naozaj nebezpečné a opakujem, je tu jeden trestný paragraf, ktorý by možno mohol byť braný do úvahy.

Dneska už varuje ohľadom vojny aj pápež František. To len spomínam pánom kolegom z KDH, ktorí by mohli tiež občas počúvať svoje autority. Pápež hovorí o tom, že už sa de facto začína tretia svetová vojna, ohniská viacerých sporov sa už šíria po svete a už sa len čaká, kde to vybuchne. Ukrajina je jeden z týchto sporov. Pokiaľ si svetoví lídri nesadnú za stôl a budú len ďalej pokračovať v tejto propagandistickej vojne, ktorá nakoniec vždy končí reálnou vojnou, pokiaľ ľudia nedostanú rozum, tak to povedie naozaj iba k tretej svetovej vojne. Predošlé vojny neboli nijakou zábavou, ale ísť robiť vojnu s jadrovými hlavicami, to už je naozaj veľká odvaha.


Komplex bieleho muža a západný imperializmus


Vyzývam k realizmu. Realizmus je normálna, štandardná škola medzinárodných vzťahov, kde väčšina najznámejších autorov, ktorá vyznáva realizmus alebo neorealizmus, sú americkí profesori. Jeden zo zakladateľov realizmu v geopolitike bol Hans Morgenthau, čo bol židovský emigrant, ktorý potom pôsobil v Spojených štátoch amerických. Rešpektujem mnohé jeho názory, aj keď v mnohých veciach bol veľmi silne konzervatívny, veľmi silne pravicový. Myslím si, že veľmi šmakuje pánovi predsedovi Šebejovi. Ale viete, čo hovoril Morgenthau, mimochodom, veľmi silný odporca vojny vo Vietname? Hovoril, že križiacke horlenie za nejaké všeľudské hodnoty, princípy a morálku v geopolitike vedie iba k rozvratu národov a civilizácií. Naozaj, tento idealizmus, že ideme šíriť demokraciu a slobodu do celého sveta, vedie iba k vojnám. Západ si to stále nevie uvedomiť? Že on do toho Iraku na tankoch tú demokraciu a slobodu nemôže priniesť? Nedokáže to! Nemá tú moc! 

A ani by nebolo správne, keby sa všetci správali tak, ako my chceme. Európa má krásnu civilizáciu. Ja ju obdivujem. Ten racionalizmus, to osvietenstvo, aj liberálne a demokratické hodnoty. Ale vy to nemôžete vnucovať tankami a dronmi celému svetu. Jednoducho nemôžete. Ja viem, že tu je ten komplex „bieleho muža“, keď sme sa už od stredoveku snažili kresťanské hodnoty cez rôzne križiacke výpravy a neskôr cez kolonizáciu vnucovať celému svetu, lebo my sme boli tí šovinisti, tí najlepší. Devätnáste storočie – imperializmus, ďalšia kolonizácia. My sme si dokazovali to „bremeno bieleho muža“, že my tých „zaostalých“ domorodcov všetkých premeníme na nás, na „kvalitných západných bielych mužov“. Tieto náboženské a rasistické expanzie už skončili, našťastie. Ale pokračuje to iným, sofistikovanejším spôsobom. 


Nevnucujme naše hodnoty celému svetu


Odrazu tu máme inú ideológiu - ideológiu ľudských práv, slobody a demokracie, v mene ktorej bombardujeme iné štáty a snažíme sa ich zmeniť na svoj obraz. A ani to nerobíme vo všetkých prípadoch. Urobíme to v Iraku a v Afganistane, ale nie v Saudskej Arábii, lebo Saudská Arábia je spojenec. Pokrytectvo, pokrytectvo a pokrytectvo, páni kolegovia. A vy tomuto straníte?! Trošičku objektívnejšieho pohľadu by sa vám zišlo.

Západ nech nevnucuje svoje hodnoty celému svetu. Rešpektujme iné kultúry, rešpektujme iné civilizácie. Rusko nikdy nebude ako Európa. Ani Čína nebude ako Európa. Snažme sa to rešpektovať. Máte pocit, že by Rusi a Číňania chceli, aby sme tu v Európe mali ich čínske konfuciánske hodnoty alebo ruské hodnoty? Chcú to v Európe? Možnože niekde v rámci nejakých extrémnych prúdov. Ale chcú oni svojim vojnovým úsilím premeniť našu identitu? Nechcú. Vždy to bol Západ, ktorý sa snažil meniť identitu iných krajín. Takže naša vina na týchto sporoch je markantná. Nehovorím, že iba naša vina, ale musíme si uvedomiť, že tento spor jednoducho nemôžeme vyhrať.


Putin v Rusku nemá bezpečnejšiu alternatívu


Viacerí kolegovia hovoria, že to chce podporovať ruské alternatívy. Viete, opakujem, ja som liberálny človek, ja by som bol najradšej, keby v Rusku zavládol nejaký kultúrno-liberálnejší režim, ktorý by bol povedzme oveľa priateľskejší k niektorým menšinám a tak ďalej. Ale preboha, kto je alternatívou Vladimíra Putina? No kto? Pozrite sa na ruský parlament. Zjuganov, šéf komunistov? Alebo Žirinovskij, šéf nacionalistov? To sú reálne alternatívy. Čiže alternatívou Putina sú de facto ešte problematickejší politici pre kolegov z opozície, ako je samotný Putin. Tak potom o čom sa bavíme?

V Rusku nie je žiaden priestor pre prozápadnú, liberálnu demokraciu toho typu, ako vy očakávate. Nie je. Možnože má nejaké dve percentá. Myslím, že ten šachista a Kasparov ani toľko nemal. To sú naozaj nezmyselné alternatívy, o ktorých vy hovoríte. A dokonca pán Dzurinda si tento nezmysel dokázal napísať do prejavu. Keby to povedal v nejakej emócii, ešte to pochopím, ale on mal v prejave mal napísané, že „Rusko sa bojí svojich majdanov“. Akých majdanov, preboha? A kto by ich organizoval? Tých 15 ľudí, ktorí majú v Rusku iný názor? Rusko nemá inú reálnu alternatívu inú, ako je Putin. A to je najbezpečnejšia alternatíva. Potom sú tam alternatívy, ktoré sú veľmi malé, ale myslím si, že z vášho pohľadu ďaleko nebezpečnejšie.


Realizmus, Mearsheimer a naši provinční pravičiari


Rusko podľa môjho názoru a podľa názoru viacerých geopolitikov nemožno vnímať ako číre zlo, ako nejakého imperialistického agresora. Alebo ak tak chcete vnímať Rusko, tak tak musíte vnímať každú veľmoc, lebo každá veľmoc bojuje o moc a o sféry vplyvu. To je geopolitický realizmus. To je škola geopolitického realizmu a toto vám povie takisto pán Mearsheimer, ako aj ďalší predstavitelia tejto školy.

Mearsheimer je napríklad jeden z predstaviteľov, ktorý sa často cituje aj dnes a úplne symptomatické je, že okamžite, ako sa jeho pohľad niekomu nehodí, tak sa tento starý pán profesor, ktorý naozaj nebol nikdy angažovaný v žiadnej politike a dokonca je veľmi silne konzervatívny, čiže skôr pravicový, a okamžite odsudzuje a útočí sa naňho v médiách, že je to antisemita. V SME vyšiel článok, kde sa snažili ho podkopať ad hominem. To je niečo také typické pre Slovensko. Ale že už idete skákať po profesoroch, ktorí len napísali svoju teóriu? To už nemyslíte vážne! Že antisemita?! On?! Áno, v jednej knižke kritizoval zahraničnú politiku Izraela. Ale preto je antisemita?: To je niečo neuveriteľné! A to hovorí dokonca pán predseda Šebej, ktorý je, mimochodom, ďaleko väčší antisemita v tom zmysle, že má také predsudky voči Arabom a moslimom, že je to vyslovený rasista voči arabskému etniku. 

Vadí mi, pokiaľ sa na politické útoky zneužívajú dokonca ľudia, ktorí sú akademici, ktorí naozaj nemajú nijakým úmyslom vstupovať do politiky, ako je John Mearsheimer alebo Hans Morgenthau, alebo Kenneth Waltz, to sú známi realistickí analytici. A títo páni z opozície a médiá, ktoré stoja za nimi, ich zosmiešňujú. Slovensko je naozaj niekedy v niektorých sférach a hlavne v tých opozičných mimoriadne provinčné.


Pacifizmus a spravodlivé vojny


Nechcel by som, aby sme túto diskusiu viedli týmto provinčným spôsobom. A naopak, chcem vyzvať skôr Európu a áno, chcem vyzvať aj kolegov priateľov v Európe, aby sme sa nad týmto sporom zamýšľali realisticky, aby sme ho nevideli cez tú križiacku horlivosť, podľa ktorej my ideme vnucovať celému svetu svoje hodnoty. Toto skončí iba vo vojnách a krviprelievaní a budú zomierať ľudia. No a potom povie pán Dzurinda, že „však sväté vojny sa nedajú viesť“. Čo tam na tom, že zomrelo pol milióna nevinných Iračanov, však sväté vojny sa nedajú viesť. Toto tu povedal. To sú už veci, kde naozaj pochybujem o morálke ľudí, ktorí toto hovoria. 

Ja som pacifista. Možno väčší než niektorí z vás. Ale takisto chápem niečo, ako je spravodlivá vojna a že sa treba brániť, pokiaľ sú dôvody. Ale, preboha, Irak bola spravodlivá vojna? To hádam nikto nemyslíte vážne. A pán Dzurinda povie, že sväté vojny sa nedajú viesť? Bombardovanie Juhoslávie bola spravodlivá vojna? To sú veci, ktoré sa nedajú nijakým spôsobom ospravedlniť a tam naozaj už potom možno hovoriť jedine o vojnových štváčoch a vojnových zločincoch.


V ukrajinskej vláde sedia fašisti


Prešiel by som teraz k sporu ohľadom fašizmu na Ukrajine. Na jednej strane mnohí považujete ruský názor na ukrajinskú vládu, že sú to fašisti, za prejav propagandy Ruska. Ale to, že Západ robí tú istú propagandu obrátene s využitím iného slovníka, že tam máme slobodu, demokraciu, to už je v poriadku. Tam je propaganda okej, ale ruská propaganda nie. Ja si osobne myslím, že by sme mali vedieť abstrahovať od každej z týchto propagánd. Nejde ani o slobodu a demokraciu na jednej strane, nejde ani o boj proti fašizmu na druhej strane. Skúsme byť trošičku neutrálni aspoň v interpretácii, keď už to nedokážete inak. Aby sme aspoň získali objektívny obraz. 

Objektívnou pravdou je, že Rusi si ten fašizmus na Ukrajine nevycucali úplne z prsta. Vychádzajú z niečoho, čo je realitou. A realitou je nielen to, že na Majdane fungoval Pravý sektor, čo je čistá neonacistická ozbrojená zložka, ktorá je tak nebezpečná, že sa len veľmi silne čudujem, že opoziční politici, ktorí sa pýšia tým, že bojujú proti fašizmu, nad týmto zatvárajú oči. Ale dokonca v ukrajinskej vláde sedí strana Sloboda. Viete, ako sa strana Sloboda volala v 90. rokoch? Národnosocialistická strana Ukrajiny. Viete, ako sa volala Hitlerova strana?! Sloboda je čistá neonacistická strana. A ak toto chce niekto spochybňovať, tak naozaj robí medvediu službu boju proti fašizmu. A tu už by sme mali zbystriť.


Pri Haiderovi bola Európa principiálna, teraz zrazu nie


Keď bola v Rakúsku kauza Haider, tak celá Európa sa postavila na nohy, aby povedala, že nie, toto nemôžeme tolerovať. Išlo o Haidera, čo bol taký bežný európsky krajne pravicový populista, ktorého názory mi boli vyslovene cudzie a vždy som ho odmietal. Áno, Európu som podporoval v tom, čo robila. Vtedy celá Európska únia stála v šíku a Rakúsko bolo potrestané za to, že Haider bol v pravicovej vláde v Rakúsku. Ale odrazu keď je na Ukrajine vo vláde Sloboda, neonacistická strana, tak to Európska únia toleruje. 

A pán Šebej na to hovorí, že no a čo, že však extrémisti sú všade. Napríklad Jobbik, Kotleba, však? Kde ale sedí Jobbik vo vláde? Kde sedí Kotleba vo vláde? Kde sedia tieto extrémistické strany vo vláde? Sú vo vláde? Nie. Na Ukrajine je neonacistická strana vo vláde, pán Šebej, neonacistická strana. Obhajovať to, aj nepriamo, je veľmi nebezpečné. Je to veľmi nebezpečné najmä preto, lebo tým de facto dávate legitimitu aj neonacistom a fašistom v Európe. To je nebezpečná hra. A kvôli čomu to celé robíme? 


Ďalšia „oranžová revolúcia“?


A tu ako argument nastupuje „veľký príbeh“ ukrajinskej demokracie. Doteraz na Ukrajine bola oligarchia, zlý ruský režim, plný zlých Rusov a zlých putinovcov a tak ďalej. Satani , diabli, démoni. A odrazu príde anjel, krásny spasiteľ Porošenko, ktorý je, mimochodom, ten istý oligarcha ako všetci ostatní, a ten to celé zachráni. 

Ono by to možno bolo celkom aj uveriteľné, keby tu už nebol nejaký precedens - oranžová revolúcia. To tu bol iný anjel spásy, ten sa volal Juščenko a potom tu bola Tymošenková, to je tá pani s vianočkou na hlava, aj tá mala byť spasiteľkou. A ako to skončilo? Tá istá oligarchia, ten istý chaos, ten istý rozvrat. A bol to dokonca Janukovyč, ktorý spustil rokovania o asociačnej dohode s Európskou úniou. V tej veľkej ilúzii o ukrajinskej demokracii to nejako nesedí. Tak kde beriete tú vieru, že by Ukrajina dnes mohla byť prekvitajúca demokracia na báze západných hodnôt, keď vidíte sami, že tá vláda je naďalej oligarchická a dokonca v nej sedia fašisti. A tomuto má Európska únia tlieskať, toto má z plnej sily podporovať a kvôli tomuto má riskovať vojnu s jadrovou veľmocou! Gratulujem, to je naozaj tak silný geopolitický postreh, že „klobúk dole“. 


Sankcie sú iracionálne


Slovensko upozorňuje na to, že toto nie je správne. To je celé. Slovensko je kolektívny hráč v rámci Európskej únie. A sme päťmiliónový národ. Čiže naša váha v Európskej únii zďaleka nie je taká silná, ako je váha Nemecka, Francúzska a iných mocností. Navyše pri tom našom minimálnom potenciáli z hľadiska zbrojárstva, nie je šanca, aby sme mohli my niekedy v najbližších galaktických rokoch konkurovať Francúzsku, Británii, Nemecku a tak ďalej. Čiže pochopiteľne, oni budú tí, ktorí budú udávať tón. Ale dnes je tu Európska únia, už tu nie je sovietske impérium, takže my máme právo povedať svoj názor. Je tu sloboda a demokracia, za tú sme štrngali, že áno? A teraz nemáme právo povedať svoj názor, že nesúhlasíme so sankciami, ktoré sú proti našim národným záujmom? Nemáme právo to povedať? Sankcie nikam nevedú, sú iracionálne. Alebo kam vedú? K čomu sankcie dokopali Rusko doteraz? K ničomu. Absolútne k ničomu. A logicky: Rusko je veľmoc, ktorá vydrží odolávať sankciám najbližších 30 rokov. A my s ním chceme najbližších 30 rokov bojovať a oslabovať sa? To chceme? 

Irán, ďaleko slabšia a izolovanejšia krajina, vydržal odolávať sankciám 30 rokov. Áno, je tam kvôli tomu, že majú sankcie, viac leteckých dopravných nehôd, je tam ďaleko väčšia bieda, ktorá by nemusela byť. Pokiaľ toto Západ chce, aby sme trestali bežných Iránčanov, tak v poriadku. Ale viedlo to akurát k tomu, že Iránčania viac nenávidia Západ. To je celé. A toto isté bude aj v Rusku. Keď budeme viesť tú ekonomickú vojnu a ja dúfam, že to nebude horšia vojna, tak nás po 20-30 rokoch budú akurát Rusi viac nenávidieť, bude tu ešte viac emócií proti Európe, proti Západu a nedospejeme k ničomu inému len k tomu, že Rusi svoju ekonomiku preorientujú na krajiny, ako je Čína, Latinská Amerika a tak ďalej. Naši podnikatelia budú odtiaľ vytlačení a dôjdu tam latinskoamerickí potravinári.


Pudlíky a iné plemená 


Toto sú prosté efekty, ktoré vy nedomýšľate, lebo v čírej emócii len voláte: hurá na Rusko. Ako predtým hurá na Juhosláviu, ako predtým hurá na Irak. Toto ste vy, pravičiari. Rád v tejto súvislosti používam slovo „pudlík“ a možno to niekoho uráža, ale tak sa hovorilo kedysi Tony Blairovi, keď robil bezvýhradne podporoval politiku Georga Busha - ako pudlík Busha. No a u nás sme mali tiež takýchto politikov, možnože iné plemená, ale bolo to niečo veľmi podobné. Toto ja odmietam. Na Slovensku potrebujeme viac sebavedomia, viac racionality, viac objektivity. Európska únia naozaj nie je totalitná a má zmysel pre diskusiu, má zmysel pre demokraciu a chce aj o týchto veciach diskutovať. A už som spomenul. Nie sme sami. Celá stredná Európa má podobný postoj. Dokonca také štáty ako Rakúsko či Fínsko, čo sú krajiny, ktoré sú naše vzory z hľadiska sociálnych štátov alebo čo sa týka kvality demokracie.

Naša pravica hovorí vo vzťahu k Rusku ako o vzore najmä o Poľsku. Poľsko má naozaj veľmi problematický vzťah s Ruskom. Celú svoju históriu. Ale pýtať sa dnes niektorých vyhranenejších Poliakov na vzťah k Rusku, to je ako sa pýtať na vzťah k Maďarsku Jána Slotu. Oni tam majú také silné emócie, že ich objektivita je veľmi nízka a preto by som si skôr zobral za príklad tie krajiny, ktoré tam majú racionálne záujmy a nie tie, ktoré len šíria rusofóbiu.


S Ruskom sa EÚ mala dohodnúť ešte pred asociačnou dohodou


Základný problém vidím v tom, že Európska únia spravila chyby ešte pred začiatkom podpísania asociačnej dohody. Ja si myslím, že v tomto štádiu už naozaj nemožno nič iné urobiť, ako to formálne schváliť a ísť ďalej. Ale odmietam sa tu z toho nejako vytešovať, ako som to videl v Európskom parlamente, a burácať z toho, že, Ježiš, áno, ukázali sme Rusku a kopli sme ho niekam touto asociačnou dohodou. To je smiešne. 

Ja si myslím, že naopak, keď sme si už konečne aspoň niektorí mali možnosť uvedomiť, že asociačnou dohodou bez toho, aby sme sa dohodli s Ruskom, sme spravili chybu, za ktorú dneska pyká prinajmenšom 3-tisíc Ukrajincov stratou svojho života (lebo to sa tou asociačnou dohodou vyvolalo a to sme mali vedieť!), tak by sme mali minimálne v tomto štádiu tú asociačnú dohodu neoslavovať a baviť sa ďalej s Ruskom ako naše vzťahy znova napraviť. To je naša úloha. V tejto formálnej stránke, že či to už dnes v slovenskom parlamente schválime, to už nevidím ako zásadnú otázku: Slovensko nemôže byť ten, kto bude blokovať celú Európu. To nie. Nemám s tým problém. Už je to dané, už sme to vyjednali, už to formálne odhlasujme. A dneska navyše, keď sme tento boj rozpútali, tak nemôžeme v tom nechať Ukrajincov úplne samých. To je samozrejmé. Ale je našou morálnou povinnosťou sadnúť si s Ruskom a baviť sa s ním, ako ďalej nastaviť naše vzťahy mierovou cestou. 


Kyjevská rus ako historická kolíska


Pamätám si však, že keď sa išla podpisovať asociačná dohoda, tak dokonca aj vo veľmi známom medzinárodnom časopise The Economist, ktorý naozaj väčšinou publikuje presne tie názory, ktoré majú vo svete korporácie, neoliberáli či neokonzervatívci, tak dokonca tam vyšiel článok, ktorý ma milo prekvapil: išlo o úvahu, že či je Rusko ozaj pripravené na to, aby Ukrajina patrila Západu. V Economiste sa pýtali: nebudú Rusi náhodou považovať svoju historickú kolísku, Kyjevskú rus, za niečo, čo je hodné ochrany? Takto nejako sa pýtali. A dokonca tam tuším redaktori The Economist dospel k záveru, že asi sa to teda s tým Ruskom celé zákulisne dojednalo. Ale omyl: nedojednalo! To je to najtragickejšie. Nedojednalo. Ja som bol rovnako presvedčený, že Rusi s tým museli súhlasiť, lebo inak by sme sa do takéhoto dobrodružstva nepúšťali. 

Všetci predsa vieme, že Ukrajina je rozdelená na dva celky, že je rozdelená na prozápadnú a provýchodnú časť, to znamená na proeurópsku a proruskú. Všetci vieme to, že jednostranné riešenia by nikto neakceptoval, keby to nebolo dohodnuté, keby to nebolo dohodnuté naprieč krajinou a naprieč mocnosťami. Napriek tomu sa to spravilo. 


Rozdelená Ukrajina, federácie a konsociačná demokracia


A teraz tu odrazu rozprávajú kolegovia z opozície absurdnosti, že nie, že Ukrajina nie je rozdelená na dve celky, že nie je rozčesnutá. Je pikantné, že to hovoria kolegovia, ktorí pri iných okolnostiach radi citujú neokonzervatívca Samuela Huntingtona, ale nepozrú si jeho kapitolu v knihe Stret civilizácií o tom, kde píše o tom, ako je Ukrajina rozdelená civilizačne na proruskú, pravoslávnu časť a katolícku a prozápadnú časť Ukrajiny. Ukrajina nie je jediná krajina, ktorá je takto rozdelená. Napríklad Belgicko je rozdelené medzi Flámov a Valóncov. Je to veľmi silne rozdelená krajina. Nie etnicky, ale mentálne, kultúrne a nábožensky. A čo spravili Belgičania? Spravili federáciu a majú tam takzvaný konsociačný model demokracie. To znamená, že nemôže fungovať čistá väčšina, akože väčšia časť sa rozhodne ako to bude s menšou časťou. Oni sa musia dohodnúť všetci naprieč krajinou. Toto je konsociácia. Tak to funguje aj vo Švajčiarsku, v Holandsku a v ďalších prudko rozdelených spoločnostiach. 

Ale na Ukrajine malo byť odrazu všetko inak. Odrazu tam mala platiť len tvrdá väčšina. Kyjev a Západ sa rozhodne, čo bude robiť s Východom. Ešte im na Východe aj ohrozili jazykové práva. A potom sa Východ vzoprel a všetci sa čudovali. Celá západná tlač sa čudovala, ako je to možné. A došla k záveru, že to tak nemôže byť , a že predsa ide o zlomyseľný plán satanského Putina. Za všetko môže Putin. A najväčší dôkaz veľkej „invázie“ Ruska do Ukrajiny je istý pán Strelkov. Istý pán Strelkov, ktorého tu pán Šebej už asi 50-krát spomenul. Ja som pred konfliktom na Ukrajine v živote o žiadnom pánovi Strelkovovi nepočul a dnes sa mi o ňom už pomaly sníva. Nechcem nijakým spôsobom degradovať schopnosti pán Strelkova, ale pokiaľ nie je nejaký ruský ekvivalent Chucka Norrisa, tak určite nešlo o inváziu Ruska do Ukrajiny. Predpokladám, že jeho schopnosti nebudú také výnimočné. 


Americký prezident nie je Superman, v geopolitike ide o záujmy


Rusko možno morálne zasahuje do Ukrajiny, to áno. Ale to aj Západ zasahuje. A tváriť sa, že toto je čisto iba jednostranná hra Ruska, kde Západ je len obeťou, je proste číry ideologický nezmysel, číra báchorka, ktorú môžete rozprávať iba svojim deťom a aj to iba do určitého veku, lebo tie dospelejšie vám už proste neuveria. Svet nefunguje ako boj číreho dobra a zla. A nelieta tu žiaden Superman ani Batman, ktorý by zachraňoval to číre dobro, ako si niekedy asi bežný Američan myslí, že koná jeho prezident. Svet funguje na základe realistických záujmov, záujmov veľmocí, záujmov každého štátu. A my máme, Slovensko, tiež svoje záujmy, národné záujmy a tie premiér Slovenskej republiky chráni. A preto ho SMER – sociálna demokracia, náš poslanecký klub veľmi silne podporuje. Podporujeme mier, podporujeme naše národné záujmy. Páni kolegovia z opozície, vy podporujete všetko možné, len nie Slovensko. 

Myslím si, že tento spor by mal byť riešený chladnou hlavou. Preto pevne verím, že túto rezolúciu, ktorá vyzýva k mieru, podporíte a konečne ukážete, že máte vôľu myslieť na záujmy nás všetkých, Európanov a nielen na záujmy jednej veľkej veľmoci, ktorá je síce možno fajn, ale je ďaleko a mám pocit, že by nemalo byť našim primárnym záujmom venovať sa Spojeným štátom americkým a ich záujmom. 


Kosovo áno, Krym nie?


SMER – sociálna demokracia je konzistentný. Odsúdili sme anexiu Krymu, odsúdili sme tak isto Kosovo. Zaujímavý fakt je, že Kosovo mnoho štátov Európskej únie uznalo. A tie isté štáty dnes vykrikujú, že Krym nemôže byť uznaný. Pritom v Kosove tá vôľa bola prejavená iba časťou Srbska a Srbsko ako centrálna vláda nesúhlasilo s oddelením krajiny. Napriek tomu Kosovo existuje a rešpektujú ho krajiny ako Nemecko či Francúzsko. 

Krym, to bola analogická situácia. Tak isto sa tam rozhodli Krymčania, aby sa odtrhli bez súhlasu Ukrajiny od Ukrajiny. Kde je rozdiel? Choďte vysvetliť pánom z Nemecka či z Francúzska, že na jednej strane dokážu veľmi pokrytecky tolerovať, že existuje Kosovo, uznávať Kosovo, no na druhej strane nadávajú na Krym. Na rozdiel od nich je Slovensko konzistentné. V tomto smere veľmi silne podporujem vládu Slovenskej republiky, lebo tak, ako odsúdila aj Kosovo, odsudzuje aj ďalšie porušenia medzinárodného práva, vrátane vojny v Iraku či bombardovania Juhoslávie. 


Koľko ľudí ešte musí umrieť, aby sme pristali na kompromis?


Sporov vo svete je strašne veľa. A žiaden z nich sa nedeje v mene šírenia demokracie a slobody. Žiadne humanitárne bomby neexistujú. Neexistujú žiadne bomby, ktoré by nezabíjali ľudí. A keď nám ide o ľudské životy, keď nám ide o to, aby neboli vojny, tak dnes musíme podporiť to, čo sa deje v Minsku. Prímerie. A musíme podporiť rokovania, dialóg a hlavne podporiť kompromis. Lebo to je ďalší z komplexov Západu: že dohoda je dojednaná iba vtedy, pokiaľ spĺňa predstavy Západu. Oni nie sú pripravení na kompromis. Ale veď aj Rusko má svoje záujmy. Rusko nikdy nedopustí, aby Ukrajina bola súčasťou západného bezpečnostného bloku, to si proste raz a navždy uvedomte. Ak si to neuvedomíte, budete s ním vždy len bojovať a viesť s ním vojnu, v ktorej budú nezmyselne umierať ľudia. Takto to proste bude. 

Za daných okolností, keď už prebieha vojna a umierajú v nej ľudia, tak už naozaj neexistujú dokonalé riešenia. Už existujú iba kompromisy. V Juhoslávií, v bosnianskom spore sa hľadal kompromis roky, medzitým zomrelo nespočetne veľa ľudí, ktorých mali na svedomí tí, ktorí neboli schopní sa dohodnúť. Chceme dnes na Kryme ten istý scenár? Chceme, aby tam tri roky, štyri roky, desať rokov umierali Ukrajinci? Nie, ja to nechcem. Chcem, aby sme sa dohodli, aby sme si sadli za stôl a hľadali kompromis. Ale pokiaľ to vy budete vnímať v tej rovine, ako pred druhou svetovou vojnou, že tu je civilizačný spor číreho dobra a číreho zla, tak si nikdy nesadnete za ten rokovací stôl. Kto by si dnes sadol za rokovací stôl s Hitlerom? No nikto. Ale vo vašej analógii je Putin Hitler a tým pádom ste absolútne nepripravení na dialóg. Jediný dialóg, ktorý je pre vás schodný, je, aby sa Putin kolenačky doplazil a pripustil a povedal, že všetko ste vyhrali, Európania a západniari. No takto to proste nebude. Bude z toho vojna, ak budete pokračovať vo vašom vojnovom štvaní. 


Rusko je priateľ a náš historický záchranca


Takže ja vyzývam, aby sme sa snažili o mier, o kompromis, o dialóg a hľadali niečo, čo neublíži ani jednej, ani druhej strane viac, než jej bolo ublížené doteraz. Myslím si, že Európa potrebuje Rusko tak isto, ako Rusko potrebuje Európu. V nikoho racionálnom záujme nie je vojna, v nikoho, ak ovšem neprevládnu emócie, ktoré cítim zo strany rusofóbov na Slovensku. Nie, rusofóbia naozaj nie je správne riešenie. Potrebujeme sa navzájom. Rusko je náš priateľ, Rusko je náš historický záchranca ešte z druhej svetovej vojny a na Slovensku nikdy neprevládne názor, že by boli Rusi naši nepriatelia, nikdy. O tom som presvedčený. 

Pokiaľ ale Rusi robia chyby, upozorňujme na ne. Pokiaľ Európania robia chyby, upozorňujeme na ne. Práve to je naša úloha v rámci zahraničnej politiky, lebo Slovensko je príliš malé na to, aby konanie veľkých mocností dokázalo zmeniť, ale vie na chyby upozorňovať. A toto my robíme a vy z nás kvôli tomu robíte ruských agentov? Necítite sa trošku trápne? No a pán Beblavý teraz z pléna veľmi „inteligentne“ vykríkol, že „nerobíme, vy ste“. Čiže zhruba v tejto chvíli by som tento diskurz, ktorý svedčí skôr 8-ročným deťom, rád opustil. 


Reakcia na faktické poznámky: ako sa z hory volá...


Ďakujem pekne, najmä kolegom, ktorí reagovali zo strany SMER, pretože väčšina kolegov z opozície ma proste len osobne urážala. To je vaša vizitka, páni z opozície. Pán Kaník ma osobne urážal, že „čím viac mám načítané, tým viac to mám v hlave schaosené“. Pán Kaník, vy máte v hlave úplný poriadok ako typický závodný koník: proste máte nepriateľa, klapky, nenávidíte Rusko, vybavené. Áno, vy tam máte poriadok, lebo nečítate, presne tak. Ale možnože by ste si mohli niekedy niečo prečítať, to určite odporúčam. Teda okrem takých tých vecí, kde ste naozaj odborník, ako je privatizácia, tam vám to ide, keď môžete rozkrádať národný majetok, že? No a z hľadiska ďalších kolegov: pán Šebej dokonca našiel psychickú chorobu, ktorou vraj trpím. Ja som veľmi rád, že ma ešte neohrozuje senilita, to som veľmi vďačný. Čo sa týka pána Poliačika: keď stredoškolský učiteľ ide hovoriť o vysokoškolskom učiteľovi, že mu chýba vzdelanie, tak kde berie tú odvahu? Pán Poliačik, preboha, ja chápem to, že niektoré látky spôsobujú viacej odvahy, ako je zdravé, ale možnože by ste tie látky mali už prestať konečne brať. 

Ja naozaj tento druh diskusie nepotrebujem, nechcem ho. Môžeme si tu navzájom nadávať, že sme ruskí agenti, agenti CIA, môžeme si nadávať, akí sme hlupáci, atď. Pokiaľ toto chcete, s radosťou, pretože mám naozaj načítané viac ako vy a s radosťou vám budem ukazovať, akí ste hlupáci, takže ak toto chcete, nie je problém. Ale ja by som chcel radšej triezvu, racionálnu diskusiu, ktorá bude odborná a ktorá bude zmysluplná. Čiže posledná vec, ktorú by som chcel povedať: ide tu naozaj o veľmi vážnu krízu. Takejto kríze ešte svet nečelil od kubánskej krízy. Naozaj tu hrozí svetová vojna, je tu spor dvoch veľmocí, ktoré majú veľmi veľa jadrových zbraní, a v takejto situácii nemôžete jednoducho hazardovať s mierom. Slovensko chce mier a to chcem aj ja a to chcú aj moji kolegovia zo Smeru. Čiže toto je náš odkaz: kompromis, mier a dialóg. Nechceme svetovú vojnu. Ďakujem.


1 komentár:

  1. Мы не поняли по какому критерию Лубош поддерживает позицию оккупант армяновю

    OdpovedaťOdstrániť